Oblasť širšieho okolia Piešťan bola osídlená od paleolitu a z obdobia gravettienskej kultúry (26 000 – 14 000 pred Kr.) bolo potvrdené osídlenie v polohe Kostolec, no i niekoľkých ďalších lokalitách Ducového. Výnimočné postavenie zohráva práve nálezisko Kostolec, kde bolo potvrdené osídlenie aj z eneolitu. Z tohto obdobia pochádzajú nálezy z najstaršej fázy kultúry s kanelovanou keramikou (2600 pred Kr.). O niečo staršie osídlenie bolo v polohe Cintorín - Veľký diel, kde boli objavené artefakty z obdobia lengyelskej kultúry (4000 – 3000 rokov pred Kr.). Presne nelokalizovaný je nález kamennej sekerky z mladšej doby kamennej. Výraznejšie stopy opevneného hradiska na Kostolci z mladšej doby bronzovej (1300 – 1100 rokov pred Kr.), zreteľné dodnes, sú dielom ľudu velatickej kultúry, ktorých pobyt potvrdili nálezy kostrových hrobov, žiarové hroby z rovnakého obdobia boli identifikované v staršej časti obce Ducové, v polohe Veľký diel a Panský jarok. Osídlenie výšinného hradiska bolo drobnými nálezmi potvrdené aj v dobe rímskej (2. – 3. storočie).
Jedinečnou kapitolou Kostolca je slovenské osídlenie z 9. – 10. storočia, kedy bolo hradisko opevnené palisádou z dubových kolov. Nachádzal sa tu tzv. veľmožský dvorec, ktorého súčasťou bola rotunda (z 1. pol. 9. storočia) i zrubové domy a predpokladá sa tu sídlo príslušníkov dvorskej aristokracie. Tieto pamiatky znázorňujú zrekonštruované obrysy základov objektov. Zánik dvorca spadá do obdobia staromaďarskej invázie na Veľkú Moravu koncom 10. storočia. Počas nepokojných rokov husitských nájazdov tu bola v 15. storočí vybudovaná vojenská základňa, no až do 19. storočia bola lokalita využívaná ako cintorín.
Pohľad na Kostolec a zrúcaninu Tematín (v pozadí) zo susednej obce Moravany nad Váhom
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o osade Duchreuy pochádza z roku 1348, keď bola majetkom panstva hradu Tematín.[5] V tomto roku hrad daroval kráľ Ľudovít I. magistrovi Mikulášovi Ujlakimu, po vymretí jeho rodu sa panstvo i obec stala v roku 1521 majetkom Alexeja Turzu. Pokles obyvateľstva zapríčinil v roku 1530 vpád osmanského vojska pod vedením bega Mehmeda, aj preto malo Ducové v roku 1548 zdanených iba 7 port. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a v 16. storočí sa objavuje vinohradníctvo. V roku 1598 mala obec 11 obývaných domov, no po vpáde Osmanov v nasledujúcom roku ich počet poklesol na 7 v roku 1601. V roku 1636 sa v spisoch uvádza 11 sedliakov, 5 3/4 celých usadlostí a 3 opustené želiarske usadlosti. Po osmanskej okupácii boli v roku 1668 v obci len dvaja poddaní a jedna opustená polovičná usadlosť, v roku 1715 sa počet usadlostí zvýšil na 10. V 17. a 18. storočí sa vlastníci panstva často menili (Rottalovci, Čákiovci, Šándorovci). Pri celokrajinskom sčítaní v roku 1828 mala obec 20 domov a 143 obyvateľov, ktorí patrili do farnosti v Modrovej, neskôr do farnosti v Banke a od 18. storočia do farnosti v Moravanoch nad Váhom. V roku 1900 mala obec 24 domov a 164 obyvateľov. Ľudová škola začala svoju činnosť v roku 1930, po roku 1945 bola po opustení starej časti budované obydlia na rovinatejšom území. Kaplnka Najsvätejšej Trojice bola dokončená v roku 1966, národná púť na Kostolec sa organizuje 5. júla od roku 1990. V rokoch 1976 – 1990 bolo Ducové zlúčené s obcou Moravany nad Váhom.[6]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Kostolec, archeologická lokalita zaniknutého veľkomoravského dvorca. Lokalita situovaná na skalnatom výbežku bola osídlená už od praveku. V období mladšej doby bronzovej sa tu nachádzalo hradisko velaticko-baierdorfskej kultúry, opevnené valom a priekopou vo vnútri areálu so sídliskom. V 9. a 10. storočí sa tu nachádzal opevnený veľmožský dvorec. Jeho súčasťou boli okrem obytných budov hospodárske budovy, vlastnícky kostol a pohrebisko vládnucej elity. V druhej polovici 10. storočia dvorec zanikol. Pokračovala tu však tradícia pochovávania a to až do 14. storočia. Systematický archeologický výskum tu realizoval Archeologický ústav SAV v Nitre v rokoch 1968 – 1972 a v roku 1975. Lokalita je dnes prezentovaná, nachádza sa tu rekonštrukcia palisádového opevnenia s bránou a pôdorysom predrománskej rotundy. Archeologicky doložená rotunda mala podkovovitú apsidu, vnútorný priemer rotundy bol 7,3 m. Z exteriéru bola omietaná, v jej interiéri sa nachádzali nástenné maľby.[7]
Veľkomoravský dvorec Kostolec
Pôdorys rotundy
Rekonštrukcia palisády
Rekonštrukcia brány
Súbor roľníckych usadlostí, ľudové stavby, jednopodlažné dvojpriestorové stavby na pôdoryse obdĺžnika z 19. a zo začiatku 20. storočia.[8] Pamiatkovo chránené sú domy č. 83, 98, 101, 108 a 109, s hospodárskymi budovami.[9] Objekty sú postavené z nepálenej tehly. Majú valbové strechy, do ulice sú orientované dvojosovým priečelím a naľavo orientovanými dverami na gánok.
