Dijódmetán

Dijódmetán
Dijódmetán
Dijódmetán
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	CH2I2
Synonymá	Metylénjodid
Vzhľad	Bezfarebná až hnedá kvapalina, citlivá na svetlo, s charakteristickou vôňou.
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	267,8 u
Molárna hmotnosť	267,8355 g/mol
Teplota topenia	5,4 °C
Teplota varu	67-69 °C (14,67 hPa)
Teplota rozkladu	181 °C
Hustota	3,325 g/cm^3
Rozpustnosť	vo vode: 0,124 g/100 ml (20 °C) 0,08 g/100 ml (25 °C)
Teplota vzplanutia	110 °C
Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia	67,7 až 69,3 kJ/mol
Merná tepelná kapacita	133,81 J K^-1 mol^-1
Bezpečnosť MSDS Externé dáta MSDS Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Nebezpečenstvo Vety H H302, H315, H318, H335 Vety EUH žiadne vety EUH Vety P P261, P280, P305+351+338 Európska klasifikácia látok Hrozby Škodlivá látka (Xn) Vety R R22, R36/37/38 Vety S S26, S37/39 NFPA 704 1 3 0
Ďalšie informácie
Číslo CAS	75-11-6
Číslo UN	2810
EINECS číslo	200-841-5
Číslo RTECS	PA8575000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Model molekuly dijódmetánu

Dijódmetán ((CH₂I₂), tiež metylénjodid, skratka MI) je organická zlúčenina patriaca medzi halogénderiváty uhľovodíkov, jeho molekula vychádza z molekuly metánu, kde sú dva atómy vodíka nahradené atómami jódu. Za bežných podmienok má dijódmetán podobu hustej bezfarebnej kvapaliny miešateľnej s organickými rozpúšťadlami. Dijódmetán má relatívne vysoký index lomu a 1,741, a povrchové napätie 0,0508 N·m⁻¹.

Vzhľadom k svojej vysokej hustote, sa dijódmetán používa pri stanovení hustoty minerálov a ďalších pevných vzoriek. Dijódmetán je činidlom v Simmons-Smithovej reakcii, slúžiacej ako zdroj metylénových (karbénových) voľných radikálov CH₂^–2.

Príprava

Aj keď je dijódmetán komerčne dostupný, môže byť pripravený redukciou trijódmetánu s elementárnym fosforom^[1] alebo arzenitanom sodným^[2]:

CHI₃ + Na₃AsO₃ + NaOH → CH₂I₂ + NaI + Na₃AsO₄

Môže byť tiež pripravený z dichlórmetánu pôsobením jodidu sodného v acetóne, vo Finkelsteinovej reakcii^[2]:

CH₂Cl₂ + 2 Nal → CH₂I₂ + 2 NaCl

Referencie

1. Miller, William Allen (1880). Elements of Chemistry: Chemistry of carbon compounds 5th ed. London: Longmans Green and Co. p. 154
2. Roger Adams, C. S. Marvel (1941). "Methylene Iodide". Organic Syntheses.; Coll. Vol. 1, p. 358

Externé odkazy

• Diiodomethane data sheet
• New particle formation from photooxidation of diiodomethane Archivované 2012-02-11 na Wayback Machine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Diiodomethane na anglickej Wikipédii.