Deň daňovej slobody je pomyselná hranica, ktorá rozdeľuje rok do dvoch období. V prvom zarábajú daňovníci na pokrytie výdavkov vlády a ostatných inštitúcií štátu. Až o peniazoch, ktoré zarábajú počnúc dňom daňovej slobody (vrátane), rozhodujú slobodne sami.
Koncept dňa daňovej slobody vytvoril floridský podnikateľ Dallas Hostetler už v roku 1948,[1] neexistuje však jednotná metodika jeho výpočtu. Kým v Spojených štátoch sa deň daňovej slobody vypočíta ako podiel všetkých daní na celkových príjmoch obyvateľov,[2] na Slovensku sa každoročne vypočítava ako podiel celkových konsolidovaných výdavkov verejného sektora na hrubom domácom produkte.[3]
Význam dňa daňovej slobody
Prečo je dôležité, kto rozhoduje, ako sa vyprodukované bohatstvo použije? Pretože záleží na motivácii. Aj keby politici a štátni úradníci využívali získané peniaze len na to, čo ľudia naozaj chcú, vždy s nimi podľa niektorých názorov budú plytvať. Nemajú údajne motiváciu správať sa ekonomicky - utrácajú cudzie peniaze za tovar a služby pre ľudí, ktorých potrebujú len raz za niekoľko rokov pre svoje znovuzvolenia. Preto sa podľa tohto názoru nestarajú o to, aby nakupované produkty boli v čo najlepšej kvalite a za čo najnižšie ceny. Keď nakupuje občan sám a za svoje, znáša náklady svojich zlých rozhodnutí. Keď rozhoduje politík alebo úradník, náklady na jeho plytvanie údajne nesieme všetci.
