Derbent (rus.: Дербе́нт - Derbent; po azerijsky: Dərbənd; po avarsky: Derbend; po perzsky: دربند, Darband) je historické mesto, najjužnejšie položené mesto Ruskej federácie a druhé najdôležitejšie mesto Dagestanu. Do zoznamu svetového dedičstva UNESCO bol zaradený v roku 2003.
Dnešné mesto sa rozprestiera na úpätiach Tabasaranských hôr (súčasť Veľkého Kaukazu) neďaleko západného pobrežia Kaspického mora. Derbent je dopravnou tepnou vďaka svojmu prístavu, železnici, ktorá ho spája s Baku a pozemnej komunikácii, vedúcej do Baku a odtiaľ do Rostova nad Donom.
Na severe mesta upúta monument Kirklar. Postavili ho na počesť padlým hrdinom, ktorí bránili Dagestan pred Arabmi v roku 728. Južnou časťou sa tiahnu smerom k moru 50 metrové Kaukazské hradby, známe aj ako Alexandrove hradby. Sú zátarasou Kaspickej brány (Portae Caspiae). Pôvodné hradby dosahovali výšku 9 metrov. Hrúbka ich stien bola okolo 3 metrov. Spolu so železnými bránami a množstvom strážnych veží zabezpečovali efektívnu obranu perzskej hranice.
Súčasná situácia
V Derbente dnes sídli strojársky, textilný, stavebný, drevospracujúci a potravinársky priemysel so zameraním na spracovanie produktov rybolovu. Vyrába sa tu povestný ruský koňak. Školský systém je v Derbente na pomerne dobrej úrovni. Okrem viacerých škôl s technickým zameraním tu založili aj univerzitu. Lezgínske dramatické divadlo ponúka možnosti kultúrneho vyžitia. Približne 2 km od centra mesta sa nachádza rekreačné stredisko Čajka. Derbent - živé múzeum, majestátnosť hôr a mora naznačujú veľký potenciál mesta pre rozvoj cestovného ruchu. Prekážkou je nestabilnosť tohto regiónu (doznievanie vojny v Čečensku).
Pevnosť v zime
Historický vývoj
Derbent, považovaný za jedno z najstarších ruských miest. Známy je aj ako legendárna Alexandrova bránu. Na základe archeologického prieskumu sa zistilo, že sa brána Kaukazu pýši vyše 5000 ročnou históriou. Vďaka zemepisnej výnimočnosti regiónu mesto vyrástlo na úzkom páse nížiny, ktorá sa tiahne medzi horami a morom. Systém mestského opevnenia sa nepretržite využíval jeden a pol tisícročia – najdlhšie zo všetkých svetových opevnení. Jednotlivé národy mesto pomenúvali vo svojich jazykoch, ale všetky názvy spájalo slovo „brána“.
Derbent má na Kaukaze unikátnu strategickú polohu. Mesto zaberá úzky, približne len trojkilometrový pás zníženiny medzi Kaspickým morom a horami Kaukazu. Preto v minulosti tí, ktorým mesto patrilo, mohli kontrolovať obchodné cesty medzi juho–východnou Európou a Blízkym východom.
Prvé zmienky o osídlení Derbentu pochádzajú z 8. storočia pred Kr. Do 4. storočia po Kr. bol súčasťou Kaukazského Albánska a jeho hlavným mestom. Vtedy sa nazýval Albana. Dnešné pomenovanie Derbent vzniklo z perzského Darband, čo v preklade znamená zavreté brány. Tento názov sa ujal na prelome 5. a 6. storočia, kedy bolo mesto pod správou perzského kráľa Kavadha I. z dynastie Sasánovcov. Predpokladá sa, že hradby a citadelu dal vybudovať jeho syn Khosrau I. Derbent sa tak stal významným prístavom a predsunutou strážou ríše. V 5. a 6. storočí mesto zohrávalo kľúčovú úlohu pri šírení kresťanstva na Kaukaze.
V 30. rokoch 7. storočia mesto napadli Chazari. V roku 654 sa ho zmocnili Arabi. Presadili islam a založili tu dôležité centrum štátnej administratívy. Žil tu aj kalif Hárún ar-Rašíd, vďaka ktorému v meste prekvital obchod a remeslá. Podľa arabských letopiscov bol Derbent v 9. storočí s počtom obyvateľov vyše 50 000 najväčším kaukazským mestom. V 10. storočí zanikol arabský kalifát a Derbent sa stal hlavným mestom emirátu. Emirát často viedol sebazničujúce vojny so svojimi kresťanskými susedmi. Nakoniec nad nimi zvíťazil a prosperoval až do čias mongolského vpádu v roku 1239.
Značná časť hradieb a niekoľko typických strážnych veží sa zachovalo do dnes. Hradby, ktoré sa tiahnu až k moru, vybudovali v 6. storočí. Mestská citadela Narinkala je v dobrom stave. Je obkolesená mohutnými hradbami a zaberá plochu 45 000 m². Historické unikáty predstavujú kúpele, nádrže, staré pohrebiská, Chánovo mauzóleum z 18. storočia a niekoľko mešít. Najstaršou je mešita Juma, ktorá vznikla v 6. storočí na mieste pôvodne kresťanskej baziliky. Ďalšie mešity boli postavené v 17. a 18. storočí.
_(1843).png)
