Názov „Darwinove pinky“ im prvýkrát prisúdil Percy Lowe a popularizoval neskôr David Lack.[2]
Ich popularita a známosť vyplýva hlavne z úlohy zohratej pri vzniku Darwinovej evolučnej teórie. Výrazné rozdiely v tvaroch i veľkostiach ich zobákov (umožňujúcich im preto zužitkovávať veľmi rôznu potravu, hoci stále ide o ten istý typ živočícha), iniciovali u neho myšlienku vzniku rôznych živočíchov z jedného spoločného predka.[3]
Darwinova teória a rôzne galapágske pinky
Počas svojej cesty na lodi Beagle a návšteve Galapágov Charles Darwin si nebol ešte vedomý následného významu galapágskych piniek pre svoju teóriu. Hoci mal základné ornitologické vzdelanie z univerzity v Edinburgu, zameriaval sa hlavne na geológiu a pinky zhromaždil jeho sluha. Stále uvažoval o „centrách stvorenia“ (rôznych typov živočíchov) a nereflektoval preto myšlienky „transmutácie organizmov“ („menenia sa“ organizmov) a príslušné živočíšne skupinyy považoval za nemenné a stabilné – a to aj na základe galapágskych korytnačiek a niektorých iných typov spevavcov z iných ostrovov. Až po návrate do Anglicka ho zaujali pomerne malé zmeny vo veľkostiach a tvaroch zobákov medzi jednotlivými druhmi piniek a zároveň, že napriek tomuto rozdielu, ich celkový výzor je veľmi americký, hoci žijú mimo amerického kontinentu. Vo svojich zápiskoch z cesty už píše: „Môže sa to javiť veľmi zaujímavo – ako keby z operencov na tomto súostroví, bol vybraný jediný typ a upravený na rôzne koncové formy.“[4] Vo svojej prevratnej knihe „O pôvode druhov“ už o galapágskych pinkách a ich rozličnosti píše oveľa výraznejšie: „prečo by mali druhy, čo očakávame, že boli stvorené na Galapágskom súostroví a nikde inde, niesť také jasné znaky tých, čo boli stvorené v Amerike?...Obyvatelia ostrovov Cape de Verde sú príbuzní tým v Afrike a obyvatelia Galapágov tým v Amerike.“ Uzatvára, že sa nejedná o prípad samostatného stvorenia, ale o osídlenie ostrovov živočíchmi z pevniny, ktoré sa neskôr pozmenili vplyvom životných pomerov už na ostrovoch.[5]
Polymorfizmus Darwinových piniek v súčasnosti
Vyše tridsať rokov strávili Peter a Rosemary Grant so svojím tímom výskumom galapágskych piniek. Príkladom ich celkových zistení môžu byť zástupcovia veľmi podrobne preskúmaného Geospiza conirostris. Samčekovia predstavujú jasný prípad morfizmu: líšia sa spevom aj rozmermi zobáka na 2 skupiny. Tí, s kratšími zobákmi sa živia larvami na kaktusoch Opuncia, kým tí s dlhšími zobákmi robia diery do nich k plodom a žerú povlak, čo je na nich. Napriek pôvodným očakávaniam vedcov z 19. storočia, ich populácia nie je dobrým prípadom sympatrickej speciácie (vzniku rôznych typov živočíchov zo spoločného predka v populácii), lebo stále sa môžu krížiť navzájom a napriek dlhoročnému predkladaniu ako dôkazu celej evolučnej teórie ani darwinovského klasického mechanizmu cyklus mutácia-selekcia (lebo nejde o vznik novej mutácie ani novátorskej schopnosti organizmu), ale iba prejavom genetického polymorfizmu (rôznych variácií organizmu) v populácii (príkladom sú vysoké a nízke typy v ľudskej populácii). Tento im umožňuje lepšie využiť potravinové zdroje a prežiť populácii ako celku! Prežíva tá časť populácie lepšie prispôsobená momentálnym zdrojom potravy a ich vzájomný pomer priebežne po roku kolíše, ale nemá jasný smer vývoja po tisícročia. Potvrdením sú aj genetické výskumy DNA. Zobáky sú ovplyvnené rôznou aktivitou pri vývoji (nie náhodnými mutáciami) génu pre BMP4 bielkovinu a aj bielkovinu calmodulin.[6][7][8][9][10]
