Dalia Grybauskasová[pozn 1] (lit. Dalia Grybauskaitė; * 1. marec 1956, Vilnius, Litva) je bývalá litovská prezidentka, bývalá ministerka financií a členka Európskej komisie pre vzdelanie a kultúru.
Životopis
Narodila sa v robotníckej rodine, jej matka Vitalija Korsakaitės (1922-1989) bola predavačka, otec Polikarpas Grybauskas (1928-2008) bol elektrikár a vodič.
Maturovala na strednej škole Salomėja Nėrisa, v roku 1983 ukončila štúdium politickej ekonómie na univerzite v Leningrade, v roku 1988 v Moskve habilitovala na doktorku vied. V rokoch 1983 až 1989 bola členkou Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a do roku 1990 bola členkou Komunistickej strany Litvy.[1]
Vedeckú hodnosť jej v Litve nostrifikovali na doktorku sociálnych vied - odbor ekonomika. V roku 1991 na Georgetown University v inštitúte Medzinárodných ekonomických stykov absolvovala špeciálny program pre vedúcich činiteľov. Hovorí anglicky, rusky, poľsky a francúzsky.[2]
V rokoch 2001 až 2004 bola litovská ministerka financií. V máji 2004 sa stala členkou Európskej komisie v čele s Romanom Prodim zodpovednou za oblasť rozpočtu a finančného plánovania. Od novembra 2004 bola členkou Európskej komisie na čele s José Barrosom a jej portfóliom boli vzdelávanie a kultúra.
Prvá prezidentka Litvy
17. mája 2009 bola v prvom kole ako prvá žena zvolená prezidentkou Litvy, keď získala 68,21% hlasov pri volebnej účasti takmer 52% oprávnených voličov.[3] Inaugurácia sa konala 12. júla 2009.
V roku 2014 kandidovala na druhé funkčné obdobie, v prvom kole získala 45,89% hlasov a postúpila do druhého kola spolu s bývalým ministrom financií a europoslancom Zigmantasom Balčytisom, ktorý získal 13 , 62% hlasov. Druhé kolo volieb v máji 2014 vyhrala ziskom 57,9% hlasov, Balčytis získal 40,1% hlasov.[4]
Zhoršenie litovsko-ruských vzťahov
V novembri 2014 označila Rusko za "teroristický štát" a obvinila ho z "agresie proti Ukrajine". Proti tomu sa ostro ohradilo ruské ministerstvo zahraničia, ktoré jej slová označilo za extrémistické. Skupina poslancov ruskej Štátnej dumy, vedená komunistami, vyzvala ruskú vládu, aby s Litvou prerušila diplomatické styky. Ani potom prezidentka svoje výroky nezmiernila. "Na východe Ukrajiny operujú ruskí vojaci. Štát, ktorý vysiela k susedovi ťažkú bojovú techniku bez označenia, vykazuje príznaky terorizmu, " uviedla.[5]
Na konci februára 2015 podporila obnovenie povinnej brannej povinnosti Litovčanov v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine.[6]
Poznámky
- ↑ Podľa Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 128 – 129. : sa „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách“.
V litovčine Grybauskaitėje už prechýlený tvar (pozri WACHTARCZYKOVÁ, Jana; GARABÍK, Radovan. Interlingválne faktory pri prechyľovaní cudzojazyčných ženských priezvisk v slovenčine. Časť I. Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV), 2016, roč. 81, čís. 3 – 4, s. 174 – 189. Dostupné online [cit. 2022-03-11]. ISSN 1338-4279. ). Mužský tvar mena je Grybauskas.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dalia Grybauskaitėová na českej Wikipédii.
