Cyperskí Gréci

Makarios III., prvý prezident Cypru

Byzantská cisárovná Theodora, manželka cisára Justiniána I.

Cyperskí Gréci alebo Grécki Cyperčania (gr. Ελληνοκύπριοι – Ellinokyprii) sú Gréci z ostrova Cyprus, pričom tu tvoria 80 % väčšinu celkovej populácie Cypru. Gréckych Cyperčanov je okolo 1.500 000.

Dejiny

Cyperskí Gréci sú potomkovia gréckeho kmeňa Achájcov, nositeľov mykénskej kultúry ktorí sa na Cypre usadili okolo roku 1200 pred Kr., teda po páde mykénskej civilizácie. Mykénska kultúra však na pôvodnú, negrécku populáciu, najmä aristokraciu Cypru mala aj počas trvania mykénskej kultúry. Achájci tu spoločne v mieri existovali s pôvodným obyvateľstvom, s ktorým sa miešali a definitívne ich grécky element pohltil až v dobe helenizmu, teda v 4. stor. pred Kr.

Počas klasického obdobia stál Cyprus mimo dôležitých okamihov v gréckych dejinách, mal svoj vlastný vývoj, spravovanie a umenie no stal sa dôležitým dodávateľom medi a dreva na výstavbu lodí. Cyperčania uctievali bohyňu Afroditu, ktorá sa narodila na ostrove Cyprus. Cyprus však v klasickej dobe ovládli Peržania, ktorých odtiaľto vyhnal až Alexander Veľký. Po Alexandrovej smrti ostrov pripadol Ptolemaiovcom a miestne obyvateľstvo sa tešilo veľkej prosperite. V tejto dobe prebehla celková helenizácia obyvateľstva. Properita pokračovala aj počas rímskeho obdobia. Postupne sa Cyperčania christianizovali a už v roku 431 tu vznikla samostatná cirkevná správa. Od 7. – 10. stor. bol Cyprus ovládaný Arabmi. Počas benátskeho obdobia boli pokusy Cyperčanov konvertovať na katolícku vieru, no ostrov ovládli Turci. Z Anatólie sa tu usadilo moslimské obyvateľstvo, ktoré islamizovalo aj časť Grékov a toto obyvateľstvo je predkom dnešných Cyperských Turkov. V 19. stor., počas britskej vlády sa aj tu vytvoril helénsky patriotizmus, pričom sa Cyperčania chceli spojiť s Gréckom. V r. 1960 získali Cyperčania nezávislosť od Veľkej Británie, no grécky diktátor Papadopoulos sa chcel Cypru zmocniť nasilu, čo vyostrilo konflikt s Tureckom, ktoré zabralo severnú časť ostrova. Počas tureckého útoku zomrelo veľa Grékov. Turci ničili mestá, znásilňovali a zabíjali^{[chýba zdroj]}. Gréci z tejto oblasti utiekli na juh ostrova, prípadne do Spojeného kráľovstva.

Jazyk

Cyperskí Gréci hovoria cyperskou gréčtinou, jazykom ktorý si uchoval mnohé spoločné prvky so starogréčtinou. Patrí medzi východné grécke dialekty, ako je dialekt zo západnej Anatólie či Dodekanézu. V školách či na úradoch sa však používa dimotiki – novogréčtina z Grécka.

Kultúra

Cyperská kultúra má špecifické postavenie v gréckom folklóre. Ľudové tance a piesne sú porovnateľné s gréckymi ostrovami v Egejskom mori. Tancuje sa tu tanec Syrtos, Sousta, Antikristos Zeibekiko, Karsilamas a Tsatsia. Zvláštnosťou Cypru sú veršované piesne menom tsiatista, snáď podobné krétskym mantinádam. Známe ľudové piesne sú Ta rialia, Ešem vereverem či Portokalia tou karava. Tradičné ľudové nástroje sú husle (fkiolin), oudi (orientálna mandolína) a ľudová flauta (pithkiavlin) a orientálny bubon (toumberleki). Moderná cyperská hudba bola ovplyvnená hudbou z Grécka, preto sú to moderné piesne rovnaké ako v Grécku, zaužíval sa hlavne brnkací nástroj buzuki. Najznámejšia speváčka je Anna Vissi, populárna aj v Grécku a tiež Michalis Violaris. Známy grécky skladateľ minulého storočia Manos Loizos pochádzal z Cypru. Z Cypru pochádza aj režisér Michalis Kakojannis, režisér filmu Grék Zorba.

Pozri aj

• Grécky folklór
• Cyperskí Turci