Club Atlético San Lorenzo de Almagro, skrátene San Lorenzo de Almagro, alebo iba San Lorenzo, je argentínsky športový klub so sídlom v meste Buenos Aires. Klub je známy predovšetkým pre svoj futbalový tím. San Lorenzo patrí medzi najúspešnejšie futbalové kluby v Argentíne, keď vyhralo spolu 15 titulov v argentínskej najvyššej súťaži Primera División. Na medzinárodnej úrovni vyhralo San Lorenzo spolu 5 trofejí, z toho jedenkrát Copa Libertadores. Domáce zápasy hráva klub na štadióne Estadio Pedro Bidegain. V súčasnosti hráva najvyššiu argentínsku futbalovú súťaž Primera División.
História
Jeden z prvých tímov spolu s otcom Massom (v strede).
Počiatky klubu siahajú do začiatku 20. storočia, keď sa deti z ulíc México, Treinta a Tres v Buenos Aires rozhodli sformovať futbalové družstvo. Futbal však hrali na uliciach, čo bolo nebezpečné. Jedného z chlapcov krátko potom zrazila električka, čo videl aj miestny katolícky kňazLorenzo Massa. Tento následne ponúkol chlapcom, aby hrávali futbal na dvore pri miestnom kostole za podmienky, že budú navštevovať nedeľné sväté omše. 1. apríla 1908 sa v štvrti Almagro v Buenos Aires uskutočnilo zhromaždenie, na ktorom padlo rozhodnutie založiť športový klub. Na zhromaždení boli navrhnuté rôzne mená, ktoré mali byť použité ako názvy nového klubu. Prvý návrh bol „Los Forzosos de Almagro“, teda „Siláci z Almagra“. S tým však nesúhlasil otec Massa. Ďalší návrh bol „San Lorenzo“ ako pocta otcovi Massovi, no tento nesúhlasil, aby bol poctený týmto spôsobom. Napriek tomu nakoniec akceptoval tento návrh aj otec Massa, no meno malo byť poctou Svätému Vavrincovi (v španielčine „San Lorenzo“) a Bitke o San Lorenzo, jednej z najdôležitejších bitiek pre nezávislosť Argentíny. Ďalší zo zakladateľov požadovali, aby sa do názvu klubu pridalo aj meno ich štvrte Almagro, v ktorej žila väčšina zakladateľov. Tieto návrhy boli schválené a vznikol tak klub San Lorenzo de Almagro.[1] Klub však nemal svoj štadión a hrať musel na neďalekom ihrisku patriacemu tímu Club Martínez. Prvý zápas odohralo San Lorenzo 26. apríla 1914. Spočiatku hralo amatérsku súťaž, ktorú vyhralo. Práve toto víťazstvo umožnilo klubu hrať play-off o postup do najvyššej argentínskej futbalovej ligy, ktoré klub vyhral a postúpil do najvyššej súťaže.
Prvé roky v najvyššej súťaži
Majstrovský tím z roku 1923.
San Lorenzo hrávalo od roku 1914 druhú najvyššiu súťaž, z ktorej sa mu poradilo postúpiť vyššie. Prvú ligu teda začalo hrať v roku 1915, a v tejto sezóne skončilo nakoniec na dvanástom mieste.[2] Už v roku 1916 otvoril klub svoj prvý štadión, ktorý sa stal známy ako Viejo Gasómetro, teda Staré Gasómetro. V tomto roku obsadil klub v prvej lige siedme miesto. V nasledujúcich ročníkoch sa klubu stále veľmi nedarilo, keď v najvyššej súťaži obsadil postupne dvanáste a trináste miesto. V roku 1919 sa argentínska najvyššia súťaž rozdelila na dve súbežne hrané súťaže, pričom každú z nich organizovala iná futbalová federácia. Vo svojej lige obsadilo San Lorenzo deviate miesto. 20. roky 20. storočia znamenali konečne zlepšenie. V sezónach 1920 a 1922 obsadil klub výborné tretie miesto. Úspech sa dostavil v sezóne 1923, kedy San Lorenzo vyhralo 17 z 20 zápasov a vyhralo svoj prvý majstrovský titul.[3] V rovnakom ročníku vyhral klub aj svoj prvý medzinárodný titul, keď zvíťazilo v turnaji Copa Campeonato del Río de la Plata nad uruguajským klubom Montevideo Wanderers. Už o sezónu neskôr vyhral klub svoj druhý majstrovský titul.[4] V nasledujúcich sezónach skončilo San Lorenzo druhé a tretie. V sezóne 1927 vyhral klub tretí majstrovský titul.[5] V ročníku 1927 vyhralo San Lorenzo aj pohár Copa Aldao, kde porazilo uruguajský tím Rampla Juniors. Vďaka týmto úspechom sa San Lorenzo rýchlo zaradilo medzi najpopulárnejšie kluby v krajine. Na ďalší titul musel klub čakať až do sezóny 1933, keď vyhral svoj štvrtý majstrovský titul.[6] O tri roky neskôr, v sezóne 1936 vyhral klub opäť titul.[7]
Získanie medzinárodnej prestíže
Majstrovský tím z roku 1946.
Od posledného titulu v roku 1936 sa San Lorenzu prestalo v lige dariť tak ako pred tým. Prvý väčší úspech dosiahol až v roku 1943, keď zvíťazil v národnom pohári. Na titul čakalo San Lorenzo presne desať rokov, keď vyhralo sezónu 1946 najvyššej argentínskej súťaže.[8] V rovnakom roku odcestovalo San Lorenzo na turné do Európy. Toto turné sa následne stalo vďaka výsledkom, ktoré na ňom klub dosiahol jedným z najvýznamnejších míľnikov v klubovej histórií. San Lorenzo odohralo v Európe celkom desať zápasov. Na nový rok 1947 porazilo v priebehu dvoch týždňov San Lorenzo dokonca dvakrát španielsku futbalovú reprezentáciu. O dva týždne neskôr porazil klub aj portugalskú reprezentáciu. Zo všetkých zápasov prehralo San Lorenzo iba s Realom Madrid. Viacerí hráči klubu dostali po tomto turné ponuky z európskych klubov, jedna z opôr klubu Rinaldo Martino prestúpil do talianskehoJuventusu Turín.[9]
Druhé úspešné obdobie a zostup
José Sanfilippo bol najlepší strelec ligy v sezónach 1958, 1959, 1960 a 1961.
Od posledného titulu v ročníku 1946 sa San Lorenzo nedokázalo v lige presadiť. V 50. rokoch nezískal klub žiadnu trofej a končil predovšetkým v strede ligovej tabuľky. Určité zlepšenie prišlo v sezóne 1957, klub obsadil druhé miesto. V nasledujúcom ročníku skončil tretí. Úspech prišiel v sezóne 1959, keď San Lorenzo vyhralo po 13. rokoch konečne majstrovský titul.[10] Hneď v sezóne 1960 ale klub obsadil až šieste miesto. O rok neskôr však bol znova druhý. Inak klub končil v 60. rokoch v strede ligovej tabuľky. Útočník San Lorenza José Sanfilippo sa v sezónach 1958, 1959, 1960 a 1961 stal najlepším strelcom najvyššej argentínskej súťaže. Majstrovský titul získalo San Lorenzo až v sezóne 1968, keď vyhralo časť prvej ligy Metropolitano bez jedinej prehry.[11] Vďaka tomu získal tím prezývku „los matadores“. Týmto titulom začalo ďalšie výborné obdobie v histórií San Lorenza. V sezóne 1972 vyhralo obe časti prvej ligy, teda tak Metropolitano ako aj Nacional a stalo sa prvým tímom, ktorý vyhral v jednom roku obe časti najvyššej súťaže.[12] Ďalší titul získal klub v časti Nacional sezóny 1974.[13] Dobré obdobie však netrvalo dlho, zlé rozhodnutia vedenia klubu priviedli San Lorenzo do finančných problémov. Argentínska vojenská vláda prinútila klub predať jeho tradičný štadión v štvrti Boedo. V sezóne 1980 skončil klub tesne nad zostupovými miestami. V sezóne 1981 však skončil v najvyššej súťaži predposledný a zostúpil do druhej ligy.[14] V tomto roku bol zároveň zbúraný tradičný štadión San Lorenza. V druhej lige bolo San Lorenzo iba jednu sezónu, po ktorej sa hneď vrátilo späť do prvej ligy a ako nováčik obsadilo v tabuľke druhé miesto. Druhé miesto obsadil klub ešte v ročníku 1987/88, inak v 80. rokoch končilo v strede ligovej tabuľky.
Finančné problémy a čakanie na úspech
Tím zo sezóny 2016.
V 90. rokoch pokračovali problémy klubu, ten jednak nemal vlastný štadión a musel hrávať na štadiónoch konkurenčných klubov a jednak ho stále trápili finančné problémy. V roku 1986 sa prezidentom klubu stal Fernando Miele. Práve on pomohol k tomu, že klub v roku 1993 otvoril svoj vlastný nový štadión a zároveň vyhral po 21 rokoch ligový titul, keď vyhral časť Clausura sezóny 1995 najvyššej argentínskej súťaže.[15] Zvyšné sezóny 90. rokov bol klub striedavo v hornej a dolnej časti ligovej tabuľky. Ďalší titul pridalo San Lorenzo v sezóne 2001, keď vyhralo znova časť Clausura prvej ligy.[16] V roku 2001 vyhral klub svoju prvú oficiálnu medzinárodnú trofej, keď vyhral Copa Mercosur. Stal sa tak jediným argentínskym klubom, ktorý vyhral túto súťaž v jej štvorročnej existencií. V roku 2002 vyhralo San Lorenzo prvý ročník Copa Sudamericana, keď vo finále porazil kolumbijský klub Atlético Nacional. Ďalší titul získalo San Lorenzo až v sezóne 2007, keď vyhralo časť Clausura.[17] Inak v tomto období taktiež končilo San Lorenzo zväčšia v strede ligovej tabuľky. V roku 2007 sa do najvyššej súťaže vrátil hlavný rival San Lorenza klub Huracán a San Lorenzo tak mohlo opäť hrávať svoje derby zápasy s rivalom z juhu Buenos Aires. V ročníku 2011/12 muselo San Lorenzo hrať baráž o udržanie sa v najvyššej súťaži, v ktorej však bol klub úspešný. V sezóne 2013/14, časti Inicial vyhralo San Lorenzo už svoj pätnásty majstrovský titul[18] V sezóne 2014 dosiahol klub tiež najväčší medzinárodný úspech, keď vyhral juhoamerickú obdobu európskej Ligy majstrovCopa Libertadores, kde vo finále porazil paraguajský klub Nacional.[19] V sezóne 2015 skončil klub v argentínskej lige druhý. V sezóne 2016 vyhralo San Lorenzo skupinu č. 1 najvyššej súťaže, no vo finále prehralo a obsadilo tak konečné druhé miesto. V sezóne 2016/17 najvyššej futbalovej súťaže obsadil klub siedme miesto.
Farby a znak klubu
Už v začiatkoch boli za klubové farby vybrané modrá a červená. Tieto sú tak na klubových dresoch, ako aj v klubovom znaku. Klub začal už vo svojich počiatkoch používať dresy s červenými a modrými pásmi, ktoré používa do súčasnosti. Klubový znak je v rovnakých farbách ako dresy, teda modro-červené pruhy, v strede ktorých sú v bielom kruhu písmená CASLdeA, teda Club Atlético San Lorenzo de Almagro.
Štadión
Fanúšikovia klubu počas zápasu.
Súčasný štadión klubu Estadio Pedro Bidegain sa nachádza v štvrti Bajo Flores v hlavnom meste Argentíny Buenos Aires. Prezývka štadióna je „Nuevo Gasómetro“, teda Nové Gasómetro, čo odkazuje na starý štadión klubu, na ktorom hral klub pred tým. Kapacita štadióna je 47 964 miest. Samotný klub sa však tradične radí k štvrti Buenos Aires menom Boedo, kde stál jeho starý štadión Estadio Gasómetro. Kapacita tohto štadióna bola 75 000 miest a San Lorenzo na ňom hrávalo do roku 1979, kedy muselo tento predať. Následne hralo na štadiónoch konkurenčných tímov. Až v roku 1993 prešlo na nový štadión, na jeho výstavbu prispeli aj fanúšikovia klubu. Fanúšikovia San Lorenza sa však nikdy celkom nezmierili s núteným odchodom zo starého štadióna a v roku 2012 dokonca 100 000 ľudí demonštrovalo na mieste bývalého štadióna za to, aby sa San Lorenzo vrátilo na staré miesto. Celkovo má San Lorenzo až päť sídiel, tri v štvrti Boedo, jedno v štvrti Monserrat a jedno v Bajo Flores.
Rivalita a fanúšikovia
Hlavným rivalom San Lorenza je klub Huracán, ktorý sa nachádza vo štvrti Parque Patricios, čo je vedľajšia štvrť domácej štvrte San Lorenza Boedo. Tieto kluby spolu hrávajú najstaršie derby v celej Argentíne a vo všeobecnosti sa tieto derby považujú za tretie najvýznamnejšie derby v Argentíne hneď po Superclásico a Clásico de Avellaneda. Fanúšikovia San Lorenza pochádzajú z robotníckej a strednej triedy.
San Lorenzo okrem iných podporujú aj známe osobnosti. Zrejme najznámejším fanúšikom klubu a zároveň aj jeho členom je pápež František.[20] Ďalším známym podporovateľom klubu je herec Viggo Mortensen, ktorý prežil časť detstva v Argentíne.
.jpg)
