PROFILBARU.COM

Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	žiadne vety H
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	žiadne vety P
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R36/37/38
Vety S	S22, S24/25, S26, S37/39

	Chlorid horečnatý
	Chlorid horečnatý
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	MgCl2; MgCl2 • 6 H2O
Vzhľad	biele kryštáliky alebo prášok
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	95,2 u (bezvodý); 203,3 u (hexahydrát)
Molárna hmotnosť	95,211 g/mol (bezvodý); 203,303 g/mol (hexahydrát)
Teplota topenia	708 °C (bezvodý); 117,2 °C (hexahydrát)
Teplota varu	1 412 °C
Hustota	2,325 g/cm³; (25 °C); 2,316 g/cm³ (30 °C); 1,569 g/cm³ (17 °C, hexahydrát); 1,276 g/cm³ (20 °C, 30% roztok)
Rozpustnosť	vo vode:; Bezvodý; 52,9 g/100 ml (0 °C); 53,8 g/100 ml (10 °C); 54,8 g/100 ml (20 °C); 55,5 g/100 ml (25 °C); 56 g/100 ml (30 °C); 58 g/100 ml (40 °C); 61,3 g/100 ml (60 °C); 65,8 g/100 ml (80 °C); 73 g/100 ml (100 °C); Hexahydrát; 282,43 g/100 ml (0 °C); 304,35 g/100 ml (20 °C); 403,72 g/100 ml (60 °C); 578,29 g/100 ml (80 °C); 895,56 g/100 ml (100 °C); v polárnych rozpúšťadlách:; Metanol; 15,5 g/100 ml (0 °C); 16 g/100 ml (20 °C); 17,8 g/100 ml (40 °C); 20,4 g/100 ml (60 °C); 16 g/100 ml (20 °C, hexahydrát); Etanol; 3,6 g/100 ml (0 °C); 5,6 g/100 ml (20 °C); 10 g/100 ml (40 °C); 15,9 g/100 ml (60 °C); 5,6 g/100 ml (20 °C, hexahydrát); Pyridín; 1,28 g/100 ml (0 °C); 1,06 g/100 ml (20 °C)
	Termochemické vlastnosti
Entropia topenia	417 J/g
Entropia varu	1 440 J/g
Entropia rozpúšťania	-1 595 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia	−641,8 kJ/mol (bezvodý); −2 499,6 kJ/mol (hexahydrát)
Štandardná entropia	89,9 J K−1mol−1 (bezvodý); 366 J K−1 mol−1 (hexahydrát)
Štandardná Gibbsová energia	−592,5 kJ/mol (bezvodý); −2 115,6 kJ/mol (hexahydrát)
Merná tepelná kapacita	0,747 J K−1 g−1 (bezvodý); 1,549 J K−1 g−1 (hexahydrát)
Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	žiadne vety H
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	žiadne vety P
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R36/37/38
Vety S	S22, S24/25, S26, S37/39
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	7786-30-3 (bezvodý); 7791-18-6 (hexahydrát)
EINECS číslo	232-094-6
Číslo RTECS	OM2975000
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Chlorid horečnatý (MgCl₂) je biela, hygroskopická látka,^[1] ktorá tvorí niekoľko hydrátov so všeobecným vzorcom MgCl₂•x(H₂O). Táto zlúčenina je typický iónový halogenid, ktorý sa veľmi dobre rozpúšťa vo vode.^[1] Chlorid horečnatý sa získava z morskej vody. Bezvodý chlorid horečnatý sa používa na výrobu kovového horčíka. V potravinárstve sa označuje E číslom E511.^[1]

Chlorid horečnatý sa vyskytuje v morskej vode.^[1]

Použitie

Vodný roztok sa používa na plnenie nemrznúcich zmesí. Napríklad sa používa na plnenie pneumatík, ako záťaže traktorov.
Elektrolýzou taveniny chloridu horečnatého sa vyrába kovový horčík.

V niektorých krajinách (napríklad v Česku a Slovinsku) sa v nepatrnom rozsahu používa ako posypová soľ (resp. prímes) na zimný posyp. Je však vhodný iba pre likvidačný posyp, nie pre preventívne posyp.^[2]

Potravinárstvo

Používa sa na zachovanie pôvodných farieb a aj ako ochucujúca a spevňujúca látka.^[1] S jej využitím sa môžeme stretnúť pri výrobe sójového syra tofu, či v čerstvých plátkoch mäsa, ktoré zmäkčuje.^[1] Dá sa použiť aj ako náhrada kuchynskej soli.^[1]

V Slovenskej republike, celej Európskej únii a USA je povolené pridávať látku do potravín.^[1]

Výroba

Chlorid horečnatý je možné vyrobiť napríklad neutralizáciou hydroxidu horečnatého kyselinou chlorovodíkovou:^[1]

Mg(OH)₂ + 2 HCl → MgCl₂ + 2 H₂O

ďalšou možnosťou prípravy je spaľovanie kovového horčíka v elementárnym chlóru:^[1]

Mg + Cl₂ → MgCl₂

Účinky

Chlorid horečnatý sa v potravinárstve považuje za bezpečnú látku a ako zdroj horčíka v ľudskom tele^[1].

Podobné látky

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k E511 - Chlorid horečnatý [online]. zdravopedia.sk, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online.
↑ Karel Melcher: Posypové materiály pre zimnú údržbu komunikácií v ČR a v krajinách EÚ, Ekolist.cz, 3. 12. 2001

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlorid horečnatý

Literatúra

Dr. Heinrich Remy, Anorganická chémia 1. diel, 1. vydania 1961
GREENWOOD, Norman Neill; EARNSHAW, Alan. Chemie prvků. 1. vyd. Zväzok 1. Praha : Informatorium, 1993. 2 zv. ISBN 80-85427-38-9. (po česky)
VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.