|
|
Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná.
Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu. |
Centaur
|
|
| Základné údaje
|
| Funkcia |
raketový stupeň
|
| Výrobca |
General Dynamics,Lockheed Martin
|
| Krajina pôvodu |
USA
|
| Výška |
9,10 – 10,70 m
|
| Priemer |
3,05 – 4,3 m
|
| Hmotnosť |
22 936 kg
|
| Počet stupňov |
2
|
| Nosnosť
|
| Náklad na LEO | do 25 000 kg
|
Náklad na
GEO | do 8 200 kg
|
|
|
|
|
| História letov
|
| Stav |
ukončené
|
|
|
| Nasadenie
| Titan 3, Titan IV
Atlas
Delta 3
Delta IV
Saturn
|
| Počet štartov
| 19
|
| Úspešné štarty
| 178
|
| Zlyhania
| 0
|
|
|
| Prvý štart
| 9. máj 1962
|
|
|
|
|
| Významné náklady
| Voyager, Viking, Cassini, New Horizons, MRO
|
|
|
|
|
|
|
| Prvý stupeň – Centaur
|
|
|
|
|
| Motory |
1 – 2 RL-10A
|
| Ťah |
99,2 kN resp. 147 kN
|
|
|
| Doba funkcie |
842 s resp. 421 s
|
| Palivo |
LH2 / kvapalný kyslík
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Raketový stupeň Centaur sa zapísal do dejín raketovej techniky ako najúspešnejší raketový ťahač na kryogénne pohonné látky všetkých čias. Je veľmi výkonný a spoľahlivý. Existuje niekoľko jeho verzií s jedným alebo dvoma raketovými motormi RL-10 a rôznou kapacitou nádrží na kryogénne pohonné hmoty. Týmto raketovým ťahačom boli vynesené aj najznámejšie medziplanetárne sondy (Viking, Voyager, Cassini, New Horizons a iné). Pred haváriou raketoplánu Challenger sa plánovál použiť ako raketový ťahač pre štart sond z raketoplánu. Na zrušenie projektu doplatila hlavne misia sondy Galileo, ktorá bola navedená na pomalšiu a podstatne nebezpečnejšiu dráhu k Jupiteru, pomocou Inertial Upper Stage (IUS).
Raketový stupeň Centaur bol použitý len pre 2 raketoplány a boli to Discovery a Chellenger.
