Celestíni[1] alebo celestináni[2] (lat. Congregatio Coelestinorum, Ordo Coelestinensium) bol katolícky rehoľný rád, ktorý vznikol z benediktínskeho rádu. Ich heslom bolo benediktínske Ora et labora, ich kláštory sa nazývajú paraklety (podľa úcty k Duchu Svätému, Paraklétovi). Ich zakladateľom bol pustovník Pietro Angeleri del Morrone (Murrhone alebo de Morone; neskorší nešťastný pápež Celestín V.), ktorý zriadil v roku 1254 v talianskych Abruzzách prvú celestínsku pustovňu.
V českých krajinách mali celestíni konventy v Ojvíne a v Prahe u sv. Michala pod Vyšehradom (prvý fungoval iba 180 a druhý 33 rokov - ojvínsky konvent zanikol v 16. storočí, pražský konvent zničili v roku 1420 táboriti), hojnejšie zastúpení boli najmä v Taliansku a vo Francúzsku. Koncom 18. storočia členovia rádu úplne vymreli.[3]
Referencie
- ↑ celestíni. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 495.
- ↑ celestináni. In: VRAGAŠ, Štefan, a kol. Teologický a náboženský slovník I. A-K. 1. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2006. 352 s. ISBN 80-7162-620-1. S. 78 – 79.
- ↑ BUBON, Milan M. Encyklopedie řádů, kongregací a řeholních společností katolické církve v českých zemích. Diel II, zväzok II. Praha : Libri, 2004. S. 351-360.
Pozri aj
Literatúra
- BUBON, Milan M. Encyklopedie řádů, kongregací a řeholních společností katolické církve v českých zemích. Diel II, zväzok II. Praha : Libri, 2004. S. 351-360.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Celestini na českej Wikipédii.
