PROFILBARU.COM

	Bratská rytierska spoločnosť svätého Juraja
	; znak rádu
Základné informácie
Latinský názov	Societas militae Sancti Georgii
Motto	I Veritate iustus sum huic fraternali societae; (Som naskrze spravodlivým členom tohto bratského spoločenstva)
Patrón	Najsvätejšia Trojica; svätý Juraj
Vznik	1326; 1989 (obnovený)
Zánik	rád nebol nikdy de iure zrušený
Typ	rytiersko-vojenský rád, dnes: charitatívny rád
Úloha	pôvodne: služba kráľovi a obrana kresťanskej viery; dnes: charitatívna činnosť
Zakladateľ	Karol I.
Sídlo	Vyšehrad; Budapešť; Londýn;
Veľmajster	Stuart Nothol (pôvodne nemal veľmajstra ale kancelára [Magisterium Officium])
Pôsobenie	Uhorsko, Maďarsko, Spojené kráľovstvo, USA
Jazyk	latinčina, maďarčina, angličtina alebo miestne jazyky
Celkový počet členov	50 (pôvodne)
Odznak	Rád používa tzv. ľaliový kríž doplnený o ovál uprostred s vyobrazením svätého Juraja. V 16. storočí pápež Pavol III. pridal k insígniám rádu svätoštefanskú korunu.
Odev	Pôvodne: čierny plášť a čiapka. Dnes: čierny alebo červený plášť (regalia) doplnené o znak rádu.
Ďalšie informácie
Wikimedia Commons	Bratská spoločnosť svätého Juraja
Webová stránka	https://orderofstgeorge.co.uk/

Bratská rytierska spoločnosť svätého Juraja^[1]^[2] (iné názvy pozri nižšie) bol laický rytiersky rád pôsobiaci v stredovekom Uhorsku. Je najstarším laickým rytierskym rádom v Európe. Vznikol v rozpätí rokov 1325 – 1326 za vlády Karola I. Dôvodom založenia rádu bolo upevnenie spojenectva najvýznamnejších príslušníkov uhorskej šľachty v počte päťdesiat členov. Rytieri si mali navzájom preukazovať pomoc a úctu, vzájomne si napomáhali pri spoločenskom vzostupe.^[3]

Názov

bratské spoločenstvo rytierov svätého Juraja^[4]
rád sv. Juraja Drakobijcu^[1]
rád svätého Juraja^[4]^[5]
rytiersky rád sv. Juraja^[2]
maď. Szent György Vitézei Lovagrend
lat. Societas militae Sancti Georgii

Dejiny

Rád bol vedený dvomi sudcami, ktorí boli určení pre svetskú a duchovnú oblasť. Úlohou sudcov bolo urovnávať vzájomné spory, ktoré sa medzi členmi rádu vyskytli. Sudcovia boli účastní pri prijímaní nových členov do rádu.^[3]

Rytieri museli plniť liturgické a sociálne záväzky. Každý piatok museli nosiť predpísaný odev v podobe čiernej sutany, na ktorej sa nachádzal nápis: In veritate iustus sum huic fraternali Societati („Som naskrze spravodlivým členom tohto bratského spoločenstva“). Ak nedodržali predpísané povinnosti, boli potrestaní v podobe celodenného pôstu. Ak zomrel spolubrat z rádu, povinnosťou ostatných členov rádu bolo nechať odslúžiť desať omší za spásu duše ich zosnulého spolubrata.^[3]

Keď sa rytieri nachádzali na kráľovskom dvore, mali sa pod hrozbou pokuty stravovať v spoločnej jedálni. Jedlo, ktoré ostalo, mali rozdať chudobným. Povinnosťou rytierov bola účasť na spoločných zasadnutiach, ktoré sa konali trikrát za rok (v deň sviatku sv. Juraja, v deň sviatku Narodenia Panny Márie a ôsmy deň po Novom roku). Rytieri, ktorí boli účastní na kráľovskom dvore, sa mali stretávať na spoločných zasadnutiach raz za mesiac. Na týchto zasadnutiach mali riešiť aktuálne problémy kráľovstva.^[3]

Údaje o činnosti a aktivitách rádu nie sú dochované. Predpokladáme, že rád jestvoval prinajmenšom do smrti Karola I. († 1342). Jestvovanie tohto rádu sa predpokladá aj za vlády syna Karola I. – Ľudovíta I. Veľkého. Ten totiž podobne ako jeho otec – rytierstvo v Uhorsku vo veľkom podporoval.^[3]

Referencie

↑ ^a ^b CSUKOVITS, Enikõ. Karol I. a obdobie jeho vlády. Historický časopis: vedecký časopis o dejinách Slovenska a strednej Európy (Bratislava: Historický ústav Slovenskej akadémie vied), 2019, roč. 67, čís. 3, s. 557. ISSN 0018-2575.
↑ ^a ^b VRTEL, Ladislav. Osem storočí Slovenskej heraldiky. 3. vyd. Martin : Matica slovenská, 2017. ISBN 978-80-8115-247-4. S. 80.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e SEGEŠ, Vladimír. Od rytierstva po žoldnierstvo : Stredoveké vojenstvo v Uhorsku so zreteľom na Slovensko. Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 2004. ISBN 80-88842-73-5. S. 166-167.
↑ ^a ^b SEGEŠ, Vladimír. Kniha kráľov: panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. ISBN 9788010010912. S. 139.
↑ HARDI, Djura. Obrazy z každodenného života šľachtickej rodiny Drugethovcov ako paradigma rytierskej kultúry a spôsobu života novej aristokracie. Historický časopis: vedecký časopis o dejinách Slovenska a strednej Európy (Bratislava: Historický ústav Slovenskej akadémie vied), 2014, roč. 62, čís. 2, s. 205. ISSN 0018-2575.

[:0-1] CSUKOVITS, Enikõ. Karol I. a obdobie jeho vlády. Historický časopis: vedecký časopis o dejinách Slovenska a strednej Európy (Bratislava: Historický ústav Slovenskej akadémie vied), 2019, roč. 67, čís. 3, s. 557. ISSN 0018-2575.

[:1-2] VRTEL, Ladislav. Osem storočí Slovenskej heraldiky. 3. vyd. Martin : Matica slovenská, 2017. ISBN 978-80-8115-247-4. S. 80.

[seges-3] SEGEŠ, Vladimír. Od rytierstva po žoldnierstvo : Stredoveké vojenstvo v Uhorsku so zreteľom na Slovensko. Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 2004. ISBN 80-88842-73-5. S. 166-167.

[:2-4] SEGEŠ, Vladimír. Kniha kráľov: panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. ISBN 9788010010912. S. 139.

[5] HARDI, Djura. Obrazy z každodenného života šľachtickej rodiny Drugethovcov ako paradigma rytierskej kultúry a spôsobu života novej aristokracie. Historický časopis: vedecký časopis o dejinách Slovenska a strednej Európy (Bratislava: Historický ústav Slovenskej akadémie vied), 2014, roč. 62, čís. 2, s. 205. ISSN 0018-2575.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]