Bombardovanie Rače 26. marca 1945

Bombardovanie Rače 26. marca 1945
Súčasť druhej svetovej vojny
B-24 Liberator 464. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF, ilustračný snímok
Dátum 26. marec 1945 Miesto Rača, Slovensko Výsledok zničené celé koľajisko zriaďovacej stanice a množstvo vagónov s muníciou[1]:168
Protivníci
Spojené štáty	Slovensko
Sila
60 bombardérov B-24 Liberator 464. a 485. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF[1]:168
Straty
1 bombardér B-24 zostrelený, 1 člen posádky nezvestný[2]	zničené celé koľajisko zriaďovacej stanice, staničná budova, 11 domov, množstvo vagónov s muníciou (asi 100 zo 600), 10 civilných obetí, 16 mŕtvych nemeckých vojakov, desiatky mŕtvych zajatcov vo vagónoch[1]:168
Historický portál  Letecký portál

Bombardovanie Rače 26. marca 1945 bol posledný zaznamenaný nálet 15. leteckej armády amerických vzdušných síl na Bratislavu počas druhej svetovej vojny.^{[pozn. 1]} 500 bombardérov B-17 a B-24 cielilo na železničnú infraštruktúru v mestách Wiener Neustadt, Strasshof, Bruck an der Leitha a Neunkirchen v Nemeckej ríši, v Szombathely v Maďarsku a v Bratislave – Rači. Zriaďovacia stanica v miestnej časti Rendez bola zničená a vyradená z prevádzky. Bombardovanie usmrtilo 10 civilných obetí, 16 nemeckých vojakov a desiatky spojeneckých zajatcov nachádzajúcich sa vo vagónoch.^[1]:168-169

Predohra

Dňa 11. decembra 1941, potom ako Japonsko prepadlo USA náletom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii v mene Slovenskej republiky dňa 12. decembra 1941.^[3]

Na rozdiel od vojny s Poľskom a ZSSR nezahájila Slovenská republika voči západným veľmociam žiadne priame vojenské kroky. Až v roku 1944 začalo bojové nasadenie slovenského letectva proti americkým bombardérom a v júni začalo bombardovanie Slovenska 15. leteckou armádou amerických vzdušných síl.

Dňa 25. marca 1945 Červená armáda zahájila Bratislavsko-brniansku operáciu. Americká rozviedka zaznamenala koncentrácie nemeckých vojsk a techniky na bratislavskej zriaďovacej stanici (na tzv. Rendezi), cez ktorú nemecké vojská jednak ustupovali na Viedeň a jednak privážali posily a zásoby, a zahrnula stanicu do cieľov náletu. Ciele boli zvolené na základe koncentrácie nepriateľa bez priamej koordinácie s Červenou armádou.^[1]:168

Priebeh náletu

K náletu na Raču 26. marca 1945 odštartovalo 122 bombardérov B-24 Liberator 55. bombardovacieho krídla krytých 50 stíhačkami P-38 Lightning. Nad cieľ sa dostavilo 60 bombardérov 464. a 485. bombardovacej skupiny.^[1]:168 Medzi 13:20 až 14:00 zhodili v dvoch vlnách 133,72 ton bômb. V prvej náletovej vlne o 13:20 hod. zhodilo 31 lietadiel 60 ton bômb. V druhej náletovej vlne o 14:00 hodine 29 lietadiel zhodilo 71,5 ton bômb priamo na zriaďovacie nádražie.^[1]:168 Pri nálete dva protilietadlové granáty explodovali medzi vedúcim stojom a strojom č. 930. Šrapnely zasiahli motory č. 3 a 4 na stroji č. 930 Georgea Manuela. Stroj havaroval, posádka sa zachránila výskokom a skončila v zajateckom tábore v Norimbergu, až na 2nd Lt. Richarda A. La Barrona, ktorý ostal nezvestný.^[2]

Výsledky náletu

Fotoprieskum odhalil desiatky zásahov stanice, opravárenských dielní, východného konca depa. Zničené boli tri jednoposchodové domy, šesť malých tzv. nemocničných domčekov a osem rodinných domov v okolí stanice, mnoho ďalších bolo poškodených. Pri nálete zahynulo 10 civilistov (známe sú ich mená, Baťová, Baťa, ich vnučka, Čamaj, Husarovič, Diviak, Križka, Karvašová, Karvaš, Rollerová), 16 nemeckých vojakov a desiatky spojeneckých zajatcov nachádzajúcich sa vo vagónoch.^[1]:158

Odkazy

V roku 2023 bola na budove kultúrneho strediska Impulz na Dopravnej ulici, v susedstve koľajiska stanice Bratislava východ, ktorá bola cieľom bombardovania, odhalená pamätná tabuľa s textom:

„	Kto zažil, nedáva na ľahkú váhu chvíle hrôzy, vojnou spôsobené. Navždy je vďačný náhode, osudu, že ostal žiť – stále v mieri žije. Dňa 26. 3. 1945 medzi 13.00 – 14.00 hod. bola pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača – jej časť „Pozotória“ a strategicky dôležitá Východná stanica. Zahynulo 10 obyvateľov Rače, mnohí boli zranení a vznikli veľké materiálne škody. Nezabúdame!	“
– marec 2023[4]

Poznámka

1. Slovenská republika vyhlásila vojnu USA a Veľkej Británii 12. decembra 1941.

Referencie

1. KAŠŠÁK, Peter; KRŠÁK, Pavol; TUPÝ, Ľuboš. Bomby nad Bratislavou. Praha : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2016. 192 s. ISBN 978-80-7451-397-8.
2. Kronika leteckej vojny nad Slovenskom, USAAF: 26.03.1944 [online]. airwarsk.blogspot.com, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online.
3. ĎURICA, Milan Stanislav. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. Bratislava : Lúč, 2021. ISBN 978-80-8179-169-7.
4. Na Rendezi pribudla tabuľa pripomínajúca bombardovanie [online]. raca.sk, 2023-03-31, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online.