Bitka pri Ternovej bola obranným bojom delostreleckého pluku 31 Zaisťovacej divízie proti sovietskemu útoky 12. – 28. novembra 1942 počas druhej bitky o Charkov. Napriek strate všetkých húfnic delostrelecký pluk 31 získal počas nasadenia pri Charkove cenné skúsenosti v boji proti masovému útoku tankov a pechoty. Hoci dôstojníci a vojaci pluku nemali žiadne frontové skúsenosti, neskolabovali a bránili sa proti početnej prevahe pechoty, ako aj proti tankom, proti ktorým boli ich húfnice neúčinné.
Predohra
Delostrelecký pluk 31 bol jediným útvarom Zaisťovacej divízie, ktorý ako celok zasiahol do bojov v prvej línii. Nasadenie pluku dohodol jeho veliteľ pplk. del. Karol Pichl priamo s nemeckým velením ako bez vedomia veliteľa divízie plk. pech. Pavla Kunu tak bez vedomia ministra národnej obrany gen. Ferdinanda Čatloša. Nemci túto iniciatívu po stratách počas sovietskej zimnej ofenzívy privítali. Rozkaz na presun pluku vydal plk. Kuna 1. februára a pluk sa presúval pešími pochodmi po trase Žitomir - Korostyšev - Kočerovo - Kyjev, odkiaľ po trojtýždňovom odpočinku vyrazil na Charkov, kde 4 batérie, spolu 24 húfnic vzor 14/19, zaujalo obranné postavenie pri obci Ternova. 7. apríla bol pluk podriadený veliteľstvu 6. armády (gen. Paulus).[1]:94-97
Bitka
Pluk sa ocitol 12. mája priamo v osi sovietskej ofenzívy. Na Ternovu útočilo s podporou pechoty až 92 tankov (z toho 10 KV-1 a 40 T-34, proti ktorým boli húfnice neúčinné). Paľbou sa podarilo zastaviť útok sovietskej pechoty, no ťažké tanky prenikli až k batériám a zničili viaceré húfnice. Napriek tomu pluk prvým útokom odolával až do 15:00, kedy z dôvodu ustupujúcej nemeckej pechoty mjr. Beniač vydal príkaz na ústup do obce Veseloje. Počas ústupu pluk prišiel o ďalšie húfnice. 13. mája dorazili do Veseloje nový veliteľ pluku plk. Quido Dotzauer a nemecký generál OKW. Nemecký generál vyčítal pplk. Pichlovi opustenie pozícií a vydal rozkaz vrátiť pluk do pôvodného palebného postavenia. Pplk. Pichl a por. Gajdoš zorganizovali provizórnu jednotku, ktorá sa na nákladnom aute vydala naspäť do Ternovej, no cestou vbehli priamo do sovietskych jednotiek a boli zajatí.[pozn 1] Medzitým nový veliteľ pluku Quido Dotzauer zhromažďoval a znovu organizoval svoje jednotky, ktoré boli následne nasadené ako improvizovaný peší prápor (zhruba 350 mužov a 26 guľometov) do obrany obce Veseloje, kde spolu s nemeckým pionierskym práporom, zvyškom motorizovaného pluku a s podporou delostrelectva držali 6 km široký úsek frontu 30 km pred Charkovom proti viacerým útokom sovietskych vojsk. Po zahájení nemeckého protiútoku bol peší prápor mjr. Beniača 28. mája z frontu stiahnutý.[1]:120-123
Dohra
Delostrelecký pluk 31 získal počas nasadenia pri Charkove od 10. apríla do 28. mája cenné skúsenosti v boji proti masovému útoku tankov a pechoty. Hoci dôstojníci a vojaci pluku nemali žiadne frontové skúsenosti, neskolabovali a bránili sa proti početnej prevahe pechoty, ako aj proti tankom, proti ktorým boli ich húfnice neúčinné. Slovenskí delostrelci nespanikárili a neopustili svojvoľne pozície ani potom, ako spred ich postavení ustúpila nemecká pechota. K 30. máju vykazoval pluk straty 19 mŕtvych, 14 ranených a 20 nezvestných, ako aj stratu všetkých 24 húfnic.[1]:125
Zoznam padlých pri Ternovej
Neúplný zoznam padlých zahŕňa padlých pluku 31 za obdobie 22. apríl až 17. jún. Neuvádza pplk. Karola Pichla kvôli nejasnému osudu.[2]
| Hodnosť
|
Meno a priezvisko
|
Dátum nar.
|
Miesto nar.
|
Dátum a miesto úmrtia
|
| stk. |
Ján Arvaj |
21. február 1919 |
Pukanec |
12. máj 1942 Ternova
|
| stk. |
Jozef Holák |
23. apríl 1919 |
Kovarce |
22. apríl 1942 Ternova
|
| stk. |
Tomáš Hluchý |
24. august 1919 |
|
12. máj 1942 Ternova
|
| des. |
Ondrej Matej Chvojka |
24. február 1918 |
Ivančina |
12. máj 1942 Ternova
|
| stk. |
Dezider Jančovič |
6. január 1920 |
Urmín |
12. máj 1942 Ternova
|
| des. |
Anton Kramár |
24. november 1919 |
|
12. máj 1942 Ternova
|
| stk. |
Anton Lauko |
10. máj 1919 |
|
11. máj 1942 Ternova
|
| stk. |
Ignác Mendel |
22. január 1919 |
|
19. máj 1942 Charkov
|
| čtk. |
Michal Ogurčák |
27. február 1916 |
Sninské Hámry |
18. apríl 1942 Ternova
|
| stk. |
Peter Páterák |
6. január 1919 |
Benadovo |
27. máj 1942 Charkov
|
| stk. |
Ján Rybnikár |
16. január 1920 |
Senica |
17. máj 1942 Charkov
|
| stk. |
Ignác Sato |
24. júl 1919 |
Košecké Malé Podhradie |
17. jún 1942 Pesočin
|
| stk. |
Jozef Sporina |
20. jún 1920 |
Klatnova Ves |
12. máj 1942 Ternova
|
| stk. |
Ján Uhrecký |
23. júl 1919 |
Nová Bystrica |
27. apríl 1942 Ternova
|
Poznámky
- ↑ Osud veliteľa pluku pplk. del. Karola Pichla je doteraz nejasný. Podľa jednej verzie ho sovietski vojaci chytili a zastrelili. Podľa inej verzie bol pplk. Pichl zajatý a odvezený do Moskvy, kde ho mal československý súd odsúdiť na trest smrti a následne mal byť popravený.[1]:117
Referencie
- ↑ a b c d e f g MIČIANIK, Pavel. Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 - 1944) II. Zaisťovacia divízia a železniční pionieri. 2. vyd. [s.l.] : DALI-BB s.r.o., 2020. ISBN 978-80-8141-235-6.
- ↑ Padli za vlasť, Kalendár slovenského vojska. Bratislava : MNO, 1943.
Externé odkazy
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
