Bit

Bit je názov základnej jednotky informácie. Ako skratka sa používa bit alebo b. Používa sa v teórii informácie a v informatike. Bit môže nadobúdať jednu z dvoch logických hodnôt. V praxi nadobúda vždy jednu z dvoch vzájomne sa vylučujúcich stavov, ako „pravda“ – „nepravda“, „zapnutý“ – „vypnutý“, nula – jedna.

História a názov

Termín prvýkrát použil Claude E. Shannon, otec teórie informácie, vo svojej práci z roku 1948. Názov vznikol ako skratka spojenia „binary digit“, čo je zároveň slovná hračka pretože bit v angličtine znamená aj kúsok/štipka. Pôvod termínu Shannon pripísal Johnovi W. Tukeymu.

Násobky bitu podľa definície IEC 60027-2
predpona SI				binárna predpona
Meno	Symbol	Násobok		Meno	Symbol	Násobok
kilobit	kb	10^3 (nesprávne aj 2^10)		kibibit	Kibit	2^10
megabit	Mb	10^6 (nesprávne aj 2^20)		mebibit	Mibit	2^20
gigabit	Gb	10^9 (nesprávne aj 2^30)		gibibit	Gibit	2^30
terabit	Tb	10^12 (nesprávne aj 2^40)		tebibit	Tibit	2^40
petabit	Pb	10^15 (nesprávne aj 2^50)		pebibit	Pibit	2^50
exabit	Eb	10^18 (nesprávne aj 2^60)		exbibit	Eibit	2^60
zettabit	Zb	10^21 (nesprávne aj 2^70)		zebibit	Zibit	2^70
yottabit	Yb	10^24 (nesprávne aj 2^80)		yobibit	Yibit	2^80

Násobky

Bajt (angl. byte, tiež označované ako slabika) je zoskupenie bitov, pôvodne s premenlivou veľkosťou, no dnes takmer vždy osem bitov. Osembitové bajty, tiež známe ako oktety, sú schopné reprezentovať 256 rozličných hodnôt (2⁸) napr. 0 až 255 zapísané v desiatkovej sústave. Osembitový bajt možno zapísať aj pomocou dvoch štvorbitových zoskupení, známych ako nibble (hláska), ktoré reprezentujú 16 hodnôt (2⁴) a preto sa dajú zapísať jednou cifrou v hexadecimálnej sústave. Napríklad 0 až 255 v desiatkovej sústave zodpovedá 00 až FF. V niektorých architektúrach počítačov pozostáva slovo zo 16 bitov, dvojslovo z 32 bitov. Pozri veľkosť slova.

Termíny pre veľké množstvá informácie sa tvoria pridaním štandardných predpôn; kilobit (Kb, Kbit), megabit (Mb, Mbit), gigabit (Gb, Gbit). Existujú však nedorozumenia týkajúce sa týchto jednotiek a ich skratiek, pozri podrobne v článku binárny prefix. Hoci je jasnejšia symbolika používať „bit“ pre bit a „b“ pre bajt, „b“ sa často používa pre bit a „B“ pre bajt (v sústave SI je však „B“ skratkou pre Bel).

Napríklad:

• predpony s použitím symbolov sústavy SI, napr.: 1 kilobit (kb) = 10³ bitov = 1000 bitov alebo 1 megabit (Mb) = 10⁶ bitov = milión bitov
• binárne predpony podľa štandardu IEC, napr. kibibit (Kib) = 2¹⁰ bitov = 1024 bitov alebo mebibit (Mib) = 2²⁰ bitov

V praxi sa však niekedy, vzhľadom k historickým okolnostiam, využívajú predpony SI pre binárne hodnoty (1kB = 1024 bitov namiesto 1000 bitov). Zjednodušene povedané, používa sa nepresné označenie pretože odchýlka je menej ako 3%.

Počet bitov (n)	Počet stavov (2^n)
1	2
2	4
3	8
4	16
5	32
6	64
7	128
8	256
9	512
10	1 024
11	2 048
12	4 096
13	8 192
14	16 384
15	32 768
16	65 536
...	...
32	4 294 967 296
...	...
64	18 446 744 073 709 600 000

Počet bitov a stavov

Bit nadobúda vždy jednu z dvoch hodnôt. Pomocou jedného bitu možno teda reprezentovať 2¹ = 2 stavy. Pomocou 8 bitov (1 bajt) možno reprezentovať 2⁸ = 256 stavov. Tabuľka vpravo uvádza počet reprezentovateľných stavov až do šírky 64 bitov, ktorá umožňuje reprezentovať približne 1,844674407×10¹⁹ stavov.

Iné

Isté inštrukcie procesora pracujúce s bitmi (ako xor) pracujú na úrovni manipulácie s bitmi na rozdiel od manipulácie dát ako séria bitov.

V telekomunikáciách a počítačových sieťach sa prenosová rýchlosť zvyčajne označuje v bitoch za sekundu.

Bit v súčasnosti je základná, teda najmenšia jednotka udávajúca množstvo informácie používaná v informatike, zároveň však prebieha intenzívny výskum v kvantovej informatike týkajúci sa qubitov.

Pozri aj

• binárny prefix
• informácia a entropia
• Claude E. Shannon
• bitrate
• qubit
• kapacita počítačových pamätí