Bhután, dlhý tvar názvu Bhutánske kráľovstvo, je ázijský štát.
Poloha a charakter územia
Bhután je typickým príkladom hornatej krajiny. Takmer 50 % rozlohy sa nachádza v nadmorskej výške nad 3 000 m n. m. Najvyššou horou tejto malej krajiny je Kulagangri (7 554 m). Vo výškach nad 4 500 m n. m. leží trvalo sneh a vyskytujú sa tu horské ľadovce. Riečna sieť je dosť rozvinutá, najdôležitejšími riekami sú Amo, Kuri, Manas a Sankosh (najdlhšia rieka 190 km). Lesy pokrývajú viac ako 55 % rozlohy krajiny. V južnej časti sú monzúnové lesy, vo vyšších polohách sú zmiešané lesy, zložené z borovíc, jedlí a dubov. V lesoch nachádza svoj domov veľa cicavcov, ako tigre, slony a jaky.
Podnebie
Na väčšine územia prevláda chladné a suché vysokohorské podnebie, na juhu ale prevláda subtropické podnebie vlhkého monzúnového typu. Obdobie dažďov trvá od apríla či mája do septembra až októbra. Priemerne v Bhutáne ročne spadne 1 500 až 3 000 mm zrážok. V hlavnom meste Thimphu je priemerná teplota v januári 0 °C a úhrn zrážok 15 mm, v júli potom 15 °C a 373 mm.
Hospodárstvo
Mapa Bhutánu
Bhután patrí k najchudobnejším krajinám sveta. Poľnohospodárstvo zamestnáva 93 % Bhutáncov v produktívnom veku, ale orná pôda zaberá iba 8 % rozlohy štátu, pastviny potom ďalších 6 %. Túto situáciu navyše komplikuje stále pretrvávajúci feudálny systém, majiteľmi väčšiny tejto pôdy sú lamaistické kláštory a veľkostatkári. Pestuje sa hlavne ryža, pšenica, jačmeň, proso, kukurica, zemiaky, juta, pohánka, bavlna, strukoviny a tabak. Na juhu sa rozvíja sadárstvo. Kočovníci pasú kone, ovce, jaky, muly a kozy, ďalej sa chovajú ošípané a dobytok. Celkom rozvinuté je lesníctvo. Ťaží sa hlavne teakové drevo.
V Bhutáne sa ťaží čierne uhlie, vápenec, mramor, sadrovec a grafit. Iba v 70. rokoch tu vznikali prvé priemyselné závody: textilné, spracúvajúce ovocie, vodné elektrárne, cementárne, zápalkárne a píly. Dlhú tradíciu tu majú umelecké remeslá ako tkáčstvo, rezbárstvo, výroba ručných zbraní a kovových predmetov. Zatiaľ malú, ale stále významnejšiu úlohu hrá cestovný ruch. Hranice boli pre cudzincov otvorené až v roku 1974. Značné príjmy do štátnej pokladnice prináša vývoz elektrickej energie do Indie. Ale aj tak je bhutánske hospodárstvo dosť závislé od zahraničnej pomoci.
Začiatky dejín Bhutánu sú obostreté tajomstvom. Historici sa domnievajú, že zhruba od 9. storočia územie postupne osídľovali kmene, ktoré prichádzali z Tibetu. V 11. storočí tu vytvorili vlastný štát. V 17. storočí sa Bhután stal kniežatstvom, ktoré bolo závislé od Tibetu, neskôr ho ovládli Číňania. V roku 1772 sa rozhorel spor s Východoindickou spoločnosťou, ktorý, aj keď bol v roku 1777 uzatvorený mier, viedol k vyvlastneniu 18 údolí (v roku 1865) a hlavných dopravných ciest. Tým bola krajina fakticky anektovanáSpojeným kráľovstvom. Roku 1910 sa Bhután stal britským protektorátom. V roku 1949 kontrolu nad zahraničnou a obrannou politikou krajiny prevzala India. Otroctvo v Bhutáne bolo zrušené až v roku 1956. Od roku 1971 je Bhután členom OSN. V krajine je zakázaná činnosť politických strán, jediná bhutánska politická strana Bhutánsky národný kongres sídli v exile v Indii. V rokoch 1990 – 1999 tu platil zákaz sledovania zahraničných televíznych staníc. Až v roku 2000 bol sprístupnený internet. Od roku 2004 je v krajine zakázaný predaj tabaku a fajčenie na verejnosti.
.svg)
