| Bert Sommer
|
Bert Sommer v roku 1970
|
| Základné informácie
|
| Popis umelca
|
 americký spevák, gitarista, skladateľ
|
| Rodné meno
|
Bert William Sommer
|
| Narodenie
|
7. február 1949
Albany, New York, USA
|
| Úmrtie
|
23. júl 1990 (41 rokov)
Troy, New York, USA
|
| Žáner
|
Folk, Rock, Barokový pop, Broadway
|
| Hrá na nástrojoch
|
gitara
|
| Roky pôsob.
|
1967 – 1990
|
| Vydavateľstvá
|
Capitol Records, Eleuthera,
Buddah
|
Súvisiace
články
|
Woodstock Music and Art Fair
|
| Webstránka
|
bertsommer.com
|
|
|
Bert Sommer (* 7. február, 1949, Albany, New York, USA – † 23. júl, 1990, Troy, New York, USA) bol folkový spevák, gitarista a príležitostný herec, ktorý vystupoval aj na legendárnom festivale Woodstock (1969) a toho času tiež triumfoval hitom „We're All Playing In The Same Band“. Krátku dobu bol členom barokovo-popovej skupiny The Left Banke a tiež spoluautorom a spevákom jej singlových skladieb „Ivy Ivy“/„And Suddenly“.
Ako herec stvárnil postavu Woofa v pôvodnom broadwayskom muzikáli Vlasy (Hair) a postavu Flatbusha v prvej sérii zábavného programu The Krofft Supershow, nazvanej Kaptain Kool and the Kongs. Jeho stelesnenie hipíka v muzikáli Vlasy bolo natoľko verné, že fotka s jeho podobizňou bola použitá ako divadelný plagát.
Sommer bol považovaný za talentovaného umelca.[1] Jeho vystúpenie z festivalu Woodstock však bolo vystrihnuté, na základe čoho sa mu počas života nedostalo rovnakej pozornosti ako iným hudobníkom, ktorých Woodstock spopularizoval. Získal tak prívlastky „zabudnutý woodstocký muž“[2] či stratený „woodstocký básnik“.[3]
Bert Sommer zomrel vo veku štyridsaťjeden rokov po dlhom boji s ochorením dýchacích orgánov. Posledné vystúpenie odohral len dvanásť dní pred smrťou v Troyi s bubeníkom a kamarátom Johnnym Rabbom.[4]
Festival Woodstock
Program Berta Sommera bol zaradený na piatkový deň, ktorý usporiadatelia festivalu vyhradili predovšetkým folkovým hviezdam. Sommer v priebehu večera odohral desať skladieb, vrátane „Jennifer“, „The Road to Travel“ či „And When It's Over“, spolu so sprievodnými hudobníkmi Charliem Bilellom (basgitara) a Irom Stoneom (druhá gitara, organ, harmonika). Odohral tiež hit „America“ folkového dua Simon & Garfunkel o ktorom Paul Simon tvrdil, že išlo o najlepšiu coververziu skladby akéhokoľvek umelca.[5] Do dokumentárneho filmu Woodstock: 3 Days of Peace & Music však záznamy z koncertu neboli zaradené, väčšinou z dôvodu veľmi zlej kvality. Bertov priateľ, zodpovedný za Sommerovu biografiu, je však presvedčený, že záznam jeho celého koncertného setu ani neexistuje.[5] Sám hudobník bol zdrvený, keď zistil, že bolo jeho vystúpenie odignorované. Neobjavilo sa totiž v žiadnom dokumente o Woodstocku, ani na sprievodných soundtrackoch k festivalu. „Vidíte skupiny ako Santana a hudobníkov ako Richie Havens a Melanie, ktorí v tom čase neboli príliš známi a po Woodstocku ich kariéra explodovala. U Berta vyšlo všetko nazmar,“ tvrdil tiež rock-popový kritik Jim Fusilli z magazínu Wall Street Journal, ktorý hudobníka nazval „strateným woodstockým básnikom“.[3] Sommerovi priatelia sa však domnievajú, že hlavným dôvodom hudobníkovho vyradenia z histórie Woodstocku boli nezhody medzi nahrávacími spoločnosťami, keďže Berta Sommera zastrešoval Capitol Records a produkciu Woodstocku spoločnosť Warner.[3]
Bert Sommer tak ostal po festivale nepovšimnutý, kým ostatné skupiny a interpreti sa vyšplhali na vrchol popularity.
Posmrtný úspech
Bert Sommer sa dočkal záujmu o svoju osobu takmer štyridsať rokov po Woodstocku. Záznam festivalovej skladby „Jennifer“ sa ocitol v dokumentárnom filme Woodstock Diaries (1994). Aj napriek rýchlemu šíreniu prostredníctvom internetových sietí však vyvolal dojem, že Sommerov koncertný set pozostával iba z dvoch skladieb („Jennifer“ a „America“). Priateľ, a grafický dizajnér hudobných albumov, Victor Khan venoval Sommerovi spomienkovú webovú stránku, ktorá sa stala jeho oficiálnou. Tri z jeho skladieb sa tiež ocitli v hudobnom sete spoločnosti Rhino Records.
Diskografia
Rané nahrávky a stratené single
S Bert and Bill:
- You're What Makes My Lonely Life Worthwhile/A Different Time (1967)
S The Vagrants:
- And When It's Over (1967)
S The Left Banke:
- And Suddenly/Ivy, Ivy (1967)
- Men Are Building Sand (1967)
Ako Bert Sommer:
- Hold The Light/She's Gone (1968)
- Smile/The Grand Pianist/America/Friends (1969)
- We're All Playing in the Same Band/It's a Beautiful Day (1970)
- Smile/America (1970)
- Battle of New Orleans/On the Other Side (1971)
- She Knows Me Better/The People Will Come Together (1971)
- When You Feel It/Dance the Night Away (1977)
- She's a Woman/She's a Woman (1977)
- The Song's in Me/The Song's in Me (1978)
- She's a Woman/When You Feel It (1978)
Referencie
Externé odkazy
