Balaton[pozn 1] (historický slovenský názov Blatenské jazero[2]; maď. Balaton, nem. Plattensee) je najväčšie jazero v strednej Európe. Nachádza sa v Maďarsku. Jeho hladina sa nachádza 104 metrov nad morom. Najväčšia hĺbka je 11 metrov. Rozloha je 591 km². Keďže Maďarsko je bez prístupu k moru, niekedy sa mu hovorí „maďarské more“. Rieka Zala je jeho najväčším prítokom. Plytká voda jazera sa na slnku ľahko zohreje, preto maximálna teplota vody môže byť v lete až 28-29 stupňov. Balaton v zime väčšinou zamrzne, hrúbka ľadu dosahuje často až 20-30 cm.
Vrchol sezóny je od júna do konca augusta. Turistické aktivity sú plávanie, plachtenie, surfovanie, rybolov, jazda na člne, vodné lyžovanie a návšteva vidieka a kopcov - víno na severnom pobreží a nočný život na juhu. Na jazere sa každoročne organizujú medzinárodné preteky plachetníc – Modrá stuha.
Hlavné strediská sú Keszthely, Badacsony, Balatonakali, Tihany, Balatonfüred, Balatonalmádi, Balatonkenese, Siófok, Zamárdi, Balatonföldvár, Balatonlelle, Balatonboglár, Fonyód, Balatonmáriafürdő a Balatonberény.
Geológia
Geologicky je jazero veľmi mladé. Vzniklo deflačnou činnosťou vetrov počas vrcholu poslednej medziľadovej doby v kvartéri.[3] V minulosti sa často označovalo ako to posledný zvyšok treťohorného mora Tethys v Európe. Čo však nie je pravda.
Poznámky
- ↑ Etymológia: *BlatЪnЪ > maď. *Blatin > Balatin, Bolatin > Balatun > Balaton. Prečo má východiskové slovo mužský a nie očakávaný stredný rod, je otázne. Slovo Balaton môže byt prevzaté iba zo starej slovenčiny.[1]
Referencie
- ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 22.
- ↑ Historické exonymá [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2011-06-01, [cit. 2017-04-05]. Dostupné online.
- ↑ CSILLAG, G., FODOR, L., SEBE, K., MÜLLER, P., RUSZKICZAY-RÜDIGER, Z., THAMÓNÉ BOZSÓ. E., BADA, G., 2010: A szélerózió szerepe a Dunántúl negyedidőszaki felszínfejlődésében. / The role of wind erosion in the surface development of Transdanubia during the Quarternary. Földtani Közlöny, 140/4, 463–482.
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
