Bahaizmus[1] (iné názvy: bahá’izmus[2][3], bahá’i[1], zriedkavo baháizmus[4]) je jedno z najmladších nezávislých náboženstiev na svete, ktoré založil Bahá’u’lláh približne v polovici 19. storočia. Pochádza z Perzskej ríše (teraz Irán), no pre postupné niekoľkonásobné vyhnanstvo svojho zakladateľa ukončené vyhostením do tureckej väzenskej kolónie v Akke natrvalo ustanovilo svoje duchovné a administratívne centrum v Izraeli. Podľa Encyclopædia Britannica z roku 2014 tvorí svetové bahájske společenstvo 7 337 000 bahájov a je druhým územne najrozšírenejším náboženstvom s veriacimi v 221 krajinách.[5]
Zakladateľom bahájskej viery je Bahá’u’lláh (1817-1892), ktorého baháji považujú za posledného z radu Božích Prejavov, do ktorého patria napríklad Abrahám, Mojžiš, Budha, Zoroaster, Kristus a Mohamed. Podľa tejto viery prichádzajú všetky Prejavy Božie na svet ako učitelia, aby ľudstvo viedli. Ich učenie obsahuje dve hlavné časti:
učenie o duchovných otázkach - o morálnom zmysle života, o potrebe milovať všetkých ľudí, o úcte k rodičom, o konaní dobrých skutkov, o pomoci druhým, a podobne
učenie týkajúce sa spoločenských problémov - toto učenie Prejavy Božie vždy prispôsobujú podmienkam a okolnostiam danej doby. Ide o spoločenské zákony, ktoré upravujú vzťahy medzi jednotlivcami navzájom (napr. sobáš a rozvod) či medzi jednotlivcom a spoločnosťou (trestné právo).
Ústrednou myšlienkou Bahá’u’lláhovho posolstva v oblasti spoločenského učenia je to, že ľudstvo má jeden spoločný pôvod a že nadišiel čas, aby sa spojilo do jedného celosvetového globálneho spoločenstva. „Boh,“ hovorí Bahá’u’lláh, „uviedol do pohybu historické sily, ktoré rúcajú tradičné bariéry rasami, triedami, ľuďmi rôznych vyznaní a rôznych národov, a ktoré zanedlho vytvoria svetovú civilizáciu“. Hlavnou úlohou, ktorá teraz podľa bahájskej viery ľudstvo čaká, je prijať myšlienku jednoty celého sveta a podporiť proces zjednocovania. Táto myšlienka obsahuje potrebu ocenenia rozmanitosti jednotlivých kultúr či rás, a preto sa baháji nesnažia o uniformitu, ale o vnímanie rôznorodosti na svete ako prvku, ktorý môže byť obohatením pre celé ľudstvo.
Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike patrí medzi registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.[6][7] Počas Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011[8] uviedlo bahájsku vieru ako svoje náboženské vyznanie 1065 respondentov.[9] Bahájske společenstvo združuje asi 300 členov, pričom väčšina sú Slováci.[10]
I keď bahájska viera pochádza z prostredia shiitského islamu a v raných dobách svojho vývoja bola nesprávne považovaná za odnož už existujúcich náboženských systémov, v súčasnosti je stále viditeľnejšie, že má charakteristiky nezávislého svetového náboženstva.[5] Bahájska viera potvrdzuje nemenné skutočnosti hlásané všetkými predošlými náboženstvami a prináša ich nasledovníkom nový pohľad vyzdvihujúci to, čo ich spája a čo majú spoločné.
Bahá’u’lláh učil, že existuje jeden Boh spoločný všetkým náboženstvám, že všetky veľké náboženstvá majú božský pôvod a náboženská pravda nie je absolútna, ale relatívna, teda že zjavovanie božského učenia je postupným a pokračujúcim procesom. Tento proces sa uskutočňuje prostredníctvom Božích Prejavov, ktorých ľudstvo vníma ako Zakladateľov jednotlivých náboženských systémov, a ktorých spoločným cieľom je vzdelávať ľudstvo: "Boh posiela Svojich Prorokov z dvoch dôvodov. Prvým zámerom je oslobodiť deti ľudí z temnoty nevedomosti a doviesť ich ku svetlu pravého porozumenia. Druhým je zabezpečiť pre ľudstvo mier a pokoj a poskytnúť na ich ustanovenie všetky prostriedky."[11]
Bahá'u'lláh vo svojich spisoch predložil argumenty o naplnení proroctiev predošlých náboženstiev,[12] aby preukázal, že jeho snahou je naplniť prísľuby predošlých Prorokov a uzmieriť rozkoly medzi rôznymi skupinami v spoločnosti, nie ich zničiť alebo nahradiť. Jeho snahou nie je znižovať postavenie predošlých Prorokov ani napádať ich učenie, ale naopak, potvrdiť základné pravdy v tomto učení spôsobom, ktorý odpovedá na potreby a schopnosti súčasného ľudstva, a ktorý je použiteľný na dnešné problémy. Tvrdí, že odlišnosti medzi náboženstvami spočívajú jedine v konkrétnych predpisoch a doktrínach, ktoré netvoria podstatnú časť učenia, a ktoré sa v každom náboženskom systéme menia podľa potrieb ľudstva.[13]
Bahá'u'lláh v súvislosti s týmto princípom tiež hovorí, že tento proces postupného zjavovania sa nekončí, predpovedá príchod ďalších Poslov Božích v budúcnosti, ktorí opäť ľudstvu zjavia väčší diel Božského poznania prispôsobeného zmenám v schopnostiach a chápaní ľudstva tak, aby mohlo do nekonečna napredovať a vyvíjať sa.[14]
Princíp jednoty ľudského rodu
Bahájska viera uznáva jednotu Boha, jednotu Jeho Prorokov a zahŕňa princíp jedinosti a celistvosti ľudskej rasy. Hlása potrebu a nevyhnutnosť zjednotenia celého ľudstva, ku ktorému sa ľudstvo postupne blíži. Vysvetľuje, že ľudstvo v priebehu histórie prechádzalo rozličnými štádiami kolektívneho vývoja: od rodín, kmeňov cez mestské štáty až po národné a mnohonárodnostné štáty. Podľa bahájskej viery dnes stojí ľudstvo na prahu dospelosti. A práve to mu umožňuje, aby prešlo do ďalšieho štádia: k zjednoteniu celého sveta. Takáto jednota bude potom základom pre celosvetový mier. Bahá'u'lláh hovorí, že ľudstvo je možné prirovnať k ľudskému telu,[15] pričom rozličné národy sú ako jeho rozličné orgány, ktoré sa od seba líšia, ale pritom sú všetky nevyhnutné pre správne fungovanie celku. Ľudstvo má teraz dospieť na takú úroveň duchovnej vyspelosti, keď bude nešťastie v niektorej časti sveta vnímať ako svoje vlastné a bude sa danej časti snažiť všemožne pomôcť.
uznať, že náboženská pravda je relatívna vzhľadom na stav ľudského poznania
odstrániť extrémne prípady chudoby a bohatstva
zabezpečiť vzdelanie pre všetkých
zodpovednosť každého jedinca za nezávislé hľadanie pravdy
rovnocennosť všetkých rás, kultúr a národov a docenenie krásy ich rozmanitosti
poznať, že pravdivé náboženstvo je v súlade s rozumom a vedeckými poznatkami
prijať jednotný svetový pomocný jazyk a písmo
Ústredné postavy bahájskej viery
Bahájska viera sa sústreďuje okolo troch ústredných postáv: Báb, ktorý je podľa bahájskej viery považovaný za Zakladateľa viery Bábí (alebo bábizmu), ktorej hlavným zámerom bolo zvestovať a pripraviť ľudstvo na príchod Toho, ktorý bol v predošlých proroctvách prisľúbený. Báb je preto označovaný napríklad aj ako Zvestovateľ (Herald). Druhou postavou je Bahá'u'lláh, Zakladateľ bahájskej viery. Treťou ústrednou postavou je 'Abdu'l-Bahá, ktorý bol Bahá'u'lláhovým prvorodeným synom a ktorý bol v jeho poslednej vôli ustanovený za Hlavu (vodcu) viery s presne vymedzenými právomocami a postavením. Báb a Bahá'u'lláh patria podľa bahájskej viery medzi Poslov alebo Prejavov Božích, pričom 'Abdu'l-Bahá je svojím postavením človek s výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami.[17]
Báb
Prvou ústrednou postavou bol mladík pôvodom zo Shírázu, zvaný Mirzá 'Alí Muhammad (1819 - 1850) a neskôr nazývaný Báb (Brána). V máji 1844, vo veku 25 rokov, o sebe vyhlásil, že je Zvestovateľom Prejavu Božieho, ktorý čoskoro príde. Bude mať významnejšie postavenie a jeho poslaním bude započať dobu spravodlivosti a mieru, v ktorej sa naplnia všetky proroctvá predošlých náboženských zriadení, a takto zaháji nový cyklus v náboženskej histórii ľudstva. Bábovo učenie predstavovalo zásadnú náboženskú a spoločenskú reformu vtedajšej perzskej spoločnosti. Získal si desaťtisíce prívržencov, ale zároveň sa proti jeho neortodoxným názorom zdvihla aj vlna odporu, ktorá vyvrcholila Bábovou popravou 9. júla 1850 v perzskom meste Tabríz. Následne v Perzii prebehlo prenasledovanie jeho nasledovníkov, pričom minimálne 20 000 bolo mučených a usmrtených.[18]
Bahá’u’lláh
Mírzá Husayn-'Alí (1817-1892), neskôr nazvaný Bahá’u’lláh (Sláva Božia) bol pôvodom šľachtic z provincie Mázindarán v Perzii. Ako jeden z Bábových prívržencov bol prenasledovaný, uväznený v Teheráne, hlavnom meste Perzie, a následne aj so svojou rodinou vyhnaný do Bagdadu, neskôr do Konštantinopolu (teraz Istanbul) a Adrianopolu (teraz Edirne), a napokon do väzenského mesta Akká. V ňom bol držaný 24 rokov, až do svojej smrti v roku 1892. Bol pochovaný v blízkosti domu, zvanom Bahjí, v ktorom s rodinou posledné roky svojho života býval.[19] Miesto jeho posledného odpočinku sa nazýva Bahá'u'lláhova svätyňa, ktorá je dnes prispôsobená na modlitby a rozjímanie a v jej okolí sa rozprestierajú upravené záhrady.[20][18]
Bahá'u'lláh v roku 1863 v Bagdade v prítomnosti ďalších Bábových nasledovníkov o Sebe vyhlásil, že je tým Prisľúbeným, ktorého príchod Báb zvestoval.[14] Toto vyhlásenie potom verejne zopakoval v Adrianopole, potvrdil ho vo Svojich listoch vtedajším najvýznamnejším politickým a náboženským vodcom sveta a v množstve tabuliek, ktoré adresoval svojím a Bábovým nasledovníkom, ako aj v odpovediach na otázky ľudí iného vierovyznania z rôznych krajín. V týchto listoch a tabuľkách poskytol dôkazy svojho tvrdenia, vysvetlil princípy nového učenia a formuloval zákony a nariadenia nového náboženstva.[21]
'Abdu'l-Bahá
Bahá'u'lláh menoval za svojho zákonného nástupcu a autorizovaného vysvetľovateľa svojho učenia svojho najstaršieho syna 'Abbása Effendiho (1844-1921), známeho ako 'Abdu'l-Bahá (Služobník Slávy).[17]'Abdu'l-Bahá zdieľaľ otcovo vyhnanstvo a ťažkosti a aj po jeho smrti bol stále politickým väzňom až do roku 1908, keď bol následkom revolúcie oslobodený. Presťahoval sa do Hajfy a potom tri roky cestoval po Egypte, Európe a Severnej Amerike, aby rozšíril a upevnil bahájske učenie na západnej pologuli. Počas týchto ciest vysvetľoval učenie svojho otca pri rôznych príležitostiach verejnosti ako aj rôznym spoločnostiam (napr. teologickým, feministickým, akademickým) a stretával sa s veriacimi, ktorým prakticky približoval zásady bahájskej viery, bahájsky štandard správania a žitia a predstavoval zákony, ktoré Bahá'u'lláh zaviedol.[22] Na západnej pologuli takto položil silné základy budúcich bahájskych spoločenstiev a zabezpečil jednotné chápanie bahájskeho učenia. Tieto cesty sú bahájmi považované za najvýznamnejší spomedzi úspechov dosiahnutých počas 'Abdu'l-Bahovho pôsobenia.[23] Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa vrátil domov. V roku 1921 zosnul a bol pochovaný v mauzóleu, ktoré bolo podľa presných Bahá'u'lláhových inštrukcií vybudované na hore Karmel v Hajfe a kde boli už predtým uložené Bábove pozostatky. Nad týmto mauzóleom bola neskôr vybudovaná Bábova svätyňa a v jej okolí vytvorené kaskádovité terasy so záhradami prístupné verejnosti.[24]
Po 'Abdu'l-Bahovom úmrtí viedol bahájske spoločenstvo jeho vnuk Shoghi Effendi (1896 - 1957). Od roku 1963 spravuje záležitosti bahájskeho spoločenstva Svetový dom spravodlivosti.
Svetový dom spravodlivosti
Svetový dom spravodlivosti je legislatívny orgán bahájskeho spoločenstva. Bahá’u’lláh zakotvil jeho ustanovenie vo svojej knihe zákonov nazvanej Kitáb-i-Aqdas (Najsvätejšia kniha). Dal mu právomoc vydávať zákony týkajúce sa všetkých oblastí, ktoré nie sú špecificky zahrnuté v spisoch viery. Svetový dom spravodlivosti je volený orgán, ktorý sa skladá z 9 členov. Jeho sídlo sa nachádza v izraelskej Haife, kde sú na hore Karmel zároveň aj sväté miesta bahájskej viery - Bábova Svätyňa a okolité terasovité záhrady. Svetový dom spravodlivosti dohliada na administratívne záležitosti svetového bahájskeho spoločenstva. Taktiež má funkciu správcu a opatrovníka posvätných miest a ostatného majetku Svätej zeme.
Svetové bahájske spoločenstvo
Bahájska viera nemá duchovenstvo. Stúpenci bahájskej viery sú presvedčení, že ľudstvo vstúpilo do obdobia svojej zrelosti a každý jednotlivec je sám zodpovedný za svoj vzťah k Bohu, každý má nezávisle hľadať náboženskú pravdu, sám má čítať slovo Božie.
Keďže v bahájskej viere niet kňazov či duchovných, organizačné záležitosti spoločenstva riadia volené administratívne orgány na miestnej a národnej úrovni. Volebné právo majú všetci dospelí veriaci. Voľby prebiehajú tajným hlasovaním bez nominácií či kandidatúr.
