Audi S4 je vysokovýkonná verzia automobilu strednej triedyAudi A4. Pôvodné S4, vyrábané od roku 1991 do 1994 bola výkonovo-orientovaná verzia autombilu Audi 100sedan. Všetky nasledujúce generácie S4 od roku 1997 sú majú základ v Audi A4, pričom ako Audi A4 prechádzalo z jednej generácie do druhej, tak spolu s ním aj verzia S4.
Výkonnejší motor, väčšie upravené brzdy, upravené pruženie, väčšie disky kolies a osobité karosárske diely a štylistické prvky a značky patria medzi mnohé úpravy S4, ktoré ho vyzdvihujú nad jeho hlavných 100 a A4 súrodencov. Na trhoch, kde nie je dostupný ešte výkonnejší variant Audi RS4, je S4 vrcholom ponuky modelového radu A4.[1][2]
Ako jeho regulárny A4 náprotivok, všetky varianty S4 majú pozdĺžne orientovaný motor umiestnený nad prednou nápravou. Prepĺňaný 2,2-litrový radový päťvalcový motor, ktorý poháňal prvú generáciu S4, 2,7-litrový 'biturbo' vidlicový šesťvalcový motor poháňal generáciu B5. Generácie B6 a B7 spoločne zdieľali 4,2-litrový vidlicový osemvalcový motor. Nedávno predstavená generácia B8 používa prepĺňaný 3,0-litrový vidlicový šesťvalcový TFSI motor a konkuruje s BMW 335i.
Všetky verzie S4 majú prevodovku montovanú uprostred na zadnú časť motora v pozdĺžnej orientácii, vo forme transaxle, a ako všetky Audi "S" modely sú v štadardnej ponuke so systémom pohonu všetkých koliesquattro, ktorý používa stredový diferenciál Torsen.[3]
Všetky verzie S4 boli a sú vyrábané v továrni v Ingolstadte v Nemecku. Všetky S4 sú dostupné v karosárskych verziách ako 4-dverový 5-miestny sedan a 5-dverový 5-miestny Avant (názov automobily Audi označujúci verziu kombi) už od jej predstavenia v roku 1991. Ako 2-dverový 4-sedadlový kabriolet viariantu S4 bol predstavený ako časť generácií B6 a B7. B8 Kabriolet je momentálne vyrábaný ako Audi S5 kabriolet a variant "S" je predávaný pod firemným názvom Audi S5.
Továrenská výroba pôvodného Audi S4 začala v auguste 1991 v podobe výkonnej verzie novo upravenej C4 platformy 4-dverového 5-miestneho sedanu Audi 100. Bolo dizajnované aby nahradilo dosluhujúce Audi 200 quattro turbo na platforme C3, ktoré bolo prvým pravým športovým sedanom a jeho výroba bola ukončená koncom roku 1990.[4][5]
Výkonnejší, drahší a exkluzívnejší variant známy ako S4 Plus a neskôr ako S6 Plus bol dostupný od októbra 1992 do júla 1994. Vyrábal sa vo veľmi malých počtoch, pričom mal viacero úprav zvyšujúcich výkon; vrátane použitia 4,2-litrového vidlicového osemvalcového motora namiesto radového päťvalca.
Továrenská produkcia C4 variantu S4 bola ukončená po menej ako troch rokoch v júli 1994.[3]
Pohonná jednotka
Pohonná jednotka S4 na platforme C4 bola dostupná iba s jediným motorom, prepĺňanou verziou 2,2-litrového 20-ventilového radového päťvalcového motora so zdvihovým objenom 2 226 cm³ a bol dodávaný s pokročilou riadiacou jednotkouBosch Motronic.[3] Tento motor dosahuje výkon 169 kilowattov (230 koní) pri 5 900 otáčkach za minútu a krútiaci moment 350 newton metrov pri 1 950 otáčkach za minútu.[3] Pohonná jednotka s 5-rýchlostnou manuálnou prevodovkou, s ktorou dokázalo Audi S4 zrýchliť z 0 na 100 km/h za 6,2 sekundy.
Obe 5-rýchlostná a 6-rýchlostná manuálna prevodovka boli v ponuke pre európskych zákazníkov, ale 5-rýchlostná manuálna prevodovka bola jedinou v ponuke pre severoamerický trh; 4-rýchlostná automatická prevodovka bola v ponuke pre všetky trhy.[3] Predná a zadná náprava mali konečný pomer buď 4,111 alebo 3,889 (v závislosti na prevodovke), a zadná náprava požívala vodičom ovládanú elektro-pneumaticko-mechanickú uzávierku diferenciálu.[3]
Pohon všetkých kolies quattro bol štandardom modelov C4 S4/S6; prvá generácia systému na základe diferenciálu Torsen, ktorý používal automatický samosvorný diferenciál len vo vozidlách s manuálnou prevodovkou, kým systém na základe rozdeľovacej prevodovky používali vozidlá s automatickou prevodovkou.[3]
Modely S4/S6 "Plus" sa dodávali so 4,2-litrovým hliníkovým vidlicovým osemvalcovým motorom s výkonom 206 kilowattov (280 koní), ktorý bol dostupný na európskom trhu od októbra 1992, iba so 6-rýchlostnou manuálnou prevodovkou a karosárskymi verziami sedan a Avant (kombi).[3]
Riadenie, brzdy, kolesá a pneumatiky
Všetky C4 S4 vo výbave ako štandard konvenčný posilňovač riadenia. Elektronicky ovládaný systém 'servotronic', ktorý rôzne mení úrovne asistencie podľa rýchlosti, bol v ponuke ako voliteľná výbava.[3]
C4 S4 mal v ponuke dva rozdielne typy vysokovýkonných brzdových systémov.[3] Všetky S4 mali základné 310 mm brzdové kotúče v priemere a 25 mm hrubé s radiaálnym ventilovaním na prednej náprave, každý s jednopiestovým ATE strmeňom. S predstaveným motora V8 nové nastavenie predných bŕzd sa stalo štandardom až na radiálnu ventiláciu; predná kotúče mali zväčšený priemer na 314 mm a hrúbku na 30 mm s konvenčne montovaným strmeňom Lucas-Girling v pozícii nad diskom. Modely určené pre trh v USA mali kotúče s priemerom 276 mm. Zadné brzdy s priemerom kotúčov 269 mm a hrúbkou 20 mm a radiálnym ventilovaním – zostali rovnaké počas celej produkcie C4; používali jednopistový strmeň Lucas-Girling s integrovaným káblovým mechanizmom ručnej brzdy. Troj-kanálový systém ABSBosch s mechanickým nákladovým senzorom pre zadné brzdy bol štandardom počas produkcie.[3]
V ponuke boli štandardné päť-lúčové kované disky z ľahkých zliatin v rozmere 8.0Jx16H2 ET40 obuté do pneumatík s rozmerom 225/50 R16. Dostupné boli ešte tri ďalšie rozmery kolies a pneumatík: šesť-lúčové 7,5Jx15H2 ET40 s pneumatikami 215/60 R15, dvojito päť-lúčové 8,0Jx16H2 ET40 a desať-lúčové 8,0Jx17H2 ET40.[3]
Druhá generácia S4 (Typ 8D), správne označované ako Audi S4 quattro bolo predstavené v roku 1997 so začatím sériovej výroby v októbri 1997[3] ako súčasť faceliftovanej série Audi A4 na platforme B5, hoci do konca roku 1999 nebolo dostupné v Severnej Amerike.
Okrem toho sedan a Avant (Kombi) boli predstavené do série z roku 1998. Výroba B5 S4 bol ukončená v septembri 2001,[3] hoci bolo stále predávané s ďalšou generáciou na platforme B6 počas roku 2002 v Severnej Amerike. Niekoľko rokov potom ako sa B5 S4 predávalo, stalo sa potencionálnym autom pre nadšencov a bolo použité v roku 2007 v decembrovom vydaní časopisu Sport Compact Car, pričom Torque Factory upravené S4 vyhralo porovnávací test proti niekoľkým ďalším extrémne výkonným automobilom.[6]
Ako v predchádzajúcej generácie S4, je 6-rýchlostná manuálna prevodovka C90 štandardnou výbavou, rovnako ako bol aj Torsen T-2 quattro permanentný pohon všetkých kolies. Konečný prevodový pomer je 4,111. 5-rýchlostná ZF 5HP19 tiptronicautomatická prevodovka bol od počiatku produkcie ako voliteľná výbava.[3]
B5 S4 zrýchli z 0 na 100 km/h za 5,6 sekundy a jeho maximálna rýchlosť je elektronicky obmedzená na 250 km/h, čím sa dostalo medzi najrýchlejšie sedany na svete v tej dobe.
Brzdy, kolesá a pneumatiky
Brzdový systém[3] B5 S4 sa skladá z radiálne ventilovaných kotúčov s priemerom 321 mm a hrúbkou 30 mm vpredu a vzadu s priemerom 256 mm a hrúbkou 22 mm. Predu sú použité dvoj-piestové brzdové strmene Lucas HP2 (so štyrmi brzdovými podložkami) a vzadu jedno-piestové klzné brzdové strmene Lucas. Štvorkanálový ABS systém Bosch 5.3 (s EBD a Elektronickou uzávierkou diferenciálu (EDL) a neskôr s ESP), spojený s vákuovým posilňovačom.
Štandardnými kolesami[3] boli tlakovo liateľahkozliatinové šesťlúčové disky Avus s rozmerom 7,5Jx17H2 ET45 obuté do pneumatík 225/45 ZR17.
Farby a voliteľná výbava
Dostuné farby karosérie boli Brilliant Black, Laser Red, Light Silver, Cactus Green, Santorin Blue, Hibiscus Red, Casablanca White, Imola Yellow a Nogaro Blue. Posledné dve farby boli určené exkluzívne pre model S4. Kožený interiér bol dostupný vo farbách Oynx alebo Silver. dostupná voliteľná výbava obsahovala:
Bose prémiový zvukový systém
Audi navigačný systém
CD menič na 6 CD
Handsfree Motorola telefón
Premium Package: Strešné okno, HomeLink vysielač, Automaticky tlmené zrkadlá
Enhanced Sport Package: Alcantarové sedacie vložky, strieborné hliníkové pásy výbavovej línie, hliníkové kryty zrkadiel (na 2001 a 2002 modeloch)
Motoršport
Pretekárska verzia dosiahla veľký úspech v pretekoch Pirelli World Challenge s Michaelom Galatim, pričom získal titul 2001 SpeedVision GT v Champion Racing S4 keď vyhral štyri preteky a pomohol Audi v jej prvom Šampionáte konštruktérov.
Technické údaje
Motor
V6 2,7 l (2 671 cm³), 5 ventilov na valec, DOHC, bi-turbo
Tretia generácia Audi S4 quattro mala premiéru v karosárskych verziách sedan a Avant v Európe v marci 2003[3] a v Severnej Amerike sa objavil o trochu neskôr. Má základ v najnovšej platforme Volkswagen Group B6 (PL46), ktorú používa súčasné B6 A4. Napriek tomu, že sa presunul do novej platformy, jednou z jeho najpublikovanejších nových predností bol nový motor – 4,2-litrový vidlicový osemvalec. Po jeho začatí výroby ako 4-dverový sedan a 5-dverový Avant (kombi), nakoniec bol dostupný v troch karosárskych verziách a prvýkrát v rade "S" od februára 2004 v podobe 2-dverového 4-sedadlového kabrioletu. Kabriolet bol zaradený do modelového radu.[9]
Oficiálne výkonové parametre pre štandardné zrýchlenie z o na 100 km/h pre sedan s manuálnou prevodovkou sú 5,6 sekundy (Avant 5,8 a kabriolet 5,9 sekundy), ale cestný test vykonaný americkým motoristickým časopisom Motor Trend,[10] naznačil, že by molol zrýchliť z 0 na 100 km/h pod 5 sekúnd a na 200 km/h tesne nad 20 sekúnd. Maximálna rýchlosť je elektronicky obmedzená na 250 km/h.
Varianty B6 S4 sedan a Avant sa prestali sériovo vyrábať v decembri 2004, pričom kabriolet sa prestal vyrábať o dvanásť mesiacov neskôr v decembri 2005.[3]
Pohonná jednotka
2,7-litrový 'biturbo' vidlicový šesťvalcový motor z predchádzajúcej generácie B5 S4[3] nahradil nový hliníkový 4,2-litrový, 40 ventilový (5 ventilov na valec) vidlicový osemvalcový motor s dvomi reťazou poháňanými vačkovými hriadeľmi v hlave valcov (2xDOHC) (dva na rad valcov – 'quad cam') s variabilným časovaním nasávacích ventilov. Takisto používa zosilnenú zliatinovú podpornú dosku pre hlavné ložisko kľukového hriadeľa a dvojdielnu olejovú vaňu s priečkami a ľahkozliatinové sacie potrubie s premenlivou dĺžkou (VIM), obsahujúce sekvenčne poháňané vstrekovače paliva. Tento benzínový motor na základe pohonnej jednotky z Audi A8 disponuje zdvihovým objemom 4 163 cm³, pričom dosahuje výkon 253 kW (344 koní) pri 7 000 otáčkach za minútu a krútiaci moment 410 newton metrov pri 3 500 otáčkach za minútu, čím jsa stal výkonnejším ako Audi RS2 Avant a blíži sa k výkonu B5 RS4. Riadenie motora je vykonávané prostredníctvom elektronickej riadiacej jednotky motoraBoschMotronic ME 7.1.1, ktorá využíva Bosch 'E-Gas' elektronickú škrtiacu klapku a napája osem samostatných zapaľovacích cievok so štvor-elektródovými zapaľovacími sviečkami z dlhou životnosťou Bosch. Zapaľovanie je priame, s valcovým selektívnym úderovým ovládaním pomocou štyroch úderových senzorov. Výfukový systém sa skladá z vákuovo-riadených ventilov v dvoch koncových tlmičoch výfuku, ktoré sú ukončené chrómovanými koncovkami výfuku.
Podobne ako jeho predchodca bol aj B6 S4 v ponuke so 6-rýchlostnou manuálnou prevodovkou Getrag (M6S) (prevodové pomery – 1.: 3,667, 2.: 2,050, 3.: 1,462, 4.: 1,133, 5.: 0,919, 6.: 0,778),[3] s 240 mm jednokotúčovou suchou spojkou a quattro systémom permanentného pohonu všetkých kolies s diferenciálom Torsen T-2. Konečný prevodový pomer bol 3,889.[3] Od júla 2003[3] bola automatická prevodovka ZF 6HP19 tiptronic (prevodové pomery – 1.: 4.171, 2.: 2.340, 3.: 1.521, 4.: 1.143, 5.: 0.867, 6.: 0.691, s konečným prevodovým pomerom 3,539) ako voliteľná výbava.
Štandardnými zliatinovými diskami boli tlakovo liate 'Avus III' z hliníkovej zliatiny s rozmermi 8.0Jx18H2 ET45 obuté do vysokovýkonných pneumatík s rozmermi 235/40 ZR18 95Y XL (eXtra Load) s továrenskou ponukou buď Continental SportContact2 alebo Michelin PilotSport PS2.
Audi B7 S4 AvantAudi B7 S4 KabrioletLimitovaná edícia Audi B7 S4 "25quattro"
B7 platforma Audi B7 S4 quattro na základe Audi B7 A4 mala premiéru koncom roka 2005. Hoci automobilka Audi ho klasifikovala ako nový automobil, rozdiely medzi ním a B6 S4 sa zdajú byť v prvom rade kozmetické. B7 S4 používa rovnaký 4,2-litrový vidlicový osemvalcový motor ako B6 S4 a produkuje výkon 253 kilowattov (344 koní) pri 7000 otáčkach za minútu a krútiaci moment 410 newton metrov pri 3500 otáčkach za minútu.
B8 S4 má tiež niekoľko mechanických zmien, ako upravené pružiny a tlmiče, a od modelového roku 2007 nový automatický stredový diferenciál Torsen T-3, obsahujúci 'štandardné' asymetrické rozdenenie pohonu 40:60 (predná-zadná náprava), ktorý je dostupný v modeloch s manuálnou prevodovkou, spolu s posledným elektronickým stabilizačným systémomBosch ESP 8.0[3] a lesklými čiernymi brzdovými strmeňmi.[3] Disky kolies 'Avus-III' boli ako voliteľná výbava a boli nahradená štandardne ponúkanými 7-lúčovými kovanými ľahkozliatinovými diskami s rozmermi 8.0Jx18.[3]
Audio systém Bose bol ako štandard, kým v B6 S4 bol ako voliteľná výbava a rozšírený o satelitný navigačný systém RNS-E založený na DVD-ROM. Nová lichobežníková jednorámová maska chladiča, bi-xenónovévýbojkovésvetlomety (HID), zadné svetlá v tvare L a štyri koncovky výfuku pomáhajú rozlíšiť B7 od predchádzajúceho modelu B6.
Audi S4 25quattro
V júni 2005[3] Audi ohlásilo limitovanú edíciu 250 kusov automobilu B7 S4 sedan na oslavu 25. výročia vzniku pohonu všetkých kolies quattro. Tento exkluzívny model bol nazvaný Audi S4 25quattro. Dostupný bol jedine v USA a to jedine vo farbe Avus Silver, exteriér bol unikátny hlavne kvôli prednému a zadnému nárazníku, karbónovému spojleru na hrane veka batožinového priestoru a spodným predným deliacim prepážkam. 15-lúčové DTM zliatinové disky kolies spolu s voliteľnými nálepkami 'Audi štyri kruhy' pre predné dvere tvorili doplnkovú výbavu exteriéru. Čierno-sivý kontrastný kožený interiér spolu s "quattro" nápismi vyšitými v sedačkách Recaro a individuálnym číslovaním na hlavici radiacej páky manuálnej prevodovky definujú interiérové úpravy.
Po mechanickej stránke, bolo S4 25quattro druhým Audi po B7 RS4, ktoré je vybavené asymetrickým ATB stredovým diferenciálom Torsen T-3 pre jeho permanentný pohon všetkých kolies quattro. Konečný prevodový pomer je 3,889.
B8 (2009 – súčasnosť)
Referencie
↑DYER, Ezra. Behind the Wheel - 2010 Audi S4 - Less Motor, More Grip, and It All Makes Sense - Review. nytimes.com, 11. marec 2010. Dostupné online [cit. 2010-03-21].
_sedan_01.jpg)
_silver_fl.jpg)
_sedan_03.jpg)
