Arménsky chrám svätého Juraja (Plovdiv)

Súradnice: 42°09′03″S 24°45′06″V

Arménsky apoštolský chrám svätého Juraja
chrám arménskej apoštolskej cirkvi
pohľad na chrám zo severozápadu
Patrocínium: Svätý Juraj
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Náboženstvo	Kresťanstvo
- cirkev	Arménska apoštolská cirkev
Súradnice	42°09′03″S 24°45′06″V
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
- počet kupol	1
Výstavba	1828
- dokončenie	26. október 1828
Dátum
- posvätenia (svätiteľ)	8. december 1828 (arcibiskup Mesrob z Edirne)
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Surp Kevork Church, Plovdiv
Webová stránka: http://www.surpkevork.com/
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Arménsky apoštolský chrám svätého Juraja (bulh. Арменска апостолическа църква „Сурп Кеворк“ – Armenska apostoličeska cărkva „Surp Kevork“)^[1][2][3] je chrám Arménskej apoštolskej cirkvi^[4] v súčasnej podobe z prvej polovice 19. storočia^[5][4] ležiaci v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.^[5][4]

Iné názvy

Chrám je známy aj pod názvami Arménsky chrám svätého Juraja (bulh. Арменска църква „Сурп Кеворк“ – Armenska cărkva „Surp Kevork“),^[6][7] Arménsky chrám (bulh. Арменска църква – Armenska cărkva),^[5][6] Arménskо-gregoriánsky chrám svätého Juraja (bulh. Арменско-григорианска църква „Сурп Кеворк“ – Armensko-grigorianska cărkva „Surp Kevork“),^[5] Arménsky apoštolský pravoslávny chrám svätého Juraja (bulh. Арменски апостолически православен храм „Сурп Кеворк“ – Armenski apostoličeski pravoslaven chram „Surp Kevork“),^[4] prípadne len Chrám svätého Juraja (bulh. Храм „Сурп Кеворк“ – Chram „Surp Kevork“), bulh. Храм „Свети Георги“ – Chram „Sveti Georgi“).^[4][8]

Lokalita

Budova leží v centrálnej časti Plovdivu^[5][4] v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv^[5][2] v severozápadnom svahu pahorku Nebet tepe^[5][6][4] na ulici Turist (bulh. улица „Турист“) č. 2.^[2] .

Dejiny a súčasnosť

Arméni v Plovdive

Prví Arméni sa na území dnešného Bulharska začali objavovať v priebehu 5. – 6. storočia,^[7] pričom v dnešnom Plovdive boli prvýkrát zaznamenaní okolo roku 570 a od tej doby nepretržite patrili k najpočetnejším ako aj najvýznamnejším menšinám v meste.^[6] Počet Arménov v Bulharsku sa ďalej podstatne navýšil v priebehu 8. – 10. storočia, kedy byzantskí vládnuci predstavitelia presúvali celé arménske komunity na územie bulharskej Macedónie a Trácie. Ďalšia z emigračných vĺn Arménov na územie dnešného Bulharska prebehla v 16. storočí a arménske komunity tak v tom čase už boli rozšírené v mnohých bulharských mestách, pričom plovdivská arménska komunita bola najväčšia a najvýznamnejšia zo všetkých. Jedným z významných míľnikov pre arménsku menšinu v meste bola práve kúpa pôvodne gréckeho pravoslávneho chrámu svätého Juraja, ktorý sa stal prvým arménskym svätostánkom v meste a na ktorého mieste bol v roku 1828 postavený súčasný chrám.^[6] Počet Arménov v meste sa navýšil aj v rokoch 1920 – 1922 po arménskej genocíde, ako aj v dôsledku grécko-tureckej vojny.^[7][4] V dôsledku týchto udalostí do Bulharska vrátane Plovdivu emigrovalo približne 20 000 – 22 000 arménskych utečencov. Plovdiv ostal do súčasnosti najväčím a najvýznamnejším centrom arménskej menšiny v Bulharsku. Je zároveň miestom, kde sa do súčasnosti zachovalo najviac fyzickej evidencie historickej arménskej komunity v podobe množstva architektúry.^[7]

Dejiny a súčasnosť chrámu

História chrámu siaha hlboko do minulosti,^[5] konkrétne približne ku koncu 4. storočia, kedy sa oblasť okolo dnešného Plovdivu stala súčasťou Byzantskej ríše.^[4] Už v tom čase bol v severozápadnom svahu pahorku Nebet tepe postavený prvý kresťanský chrám zasvätený svätému Jurajovi.^[4] Chrám sa nachádzal vo vnútornom areáli vtedajšej pevnosti^[5] pri severnej stene pevnostného múru.^[4] Vo svojom prvotnom vzhľade chrám existoval do roku 447, kedy bolo vtedajšie Trimoncium vypálené počas nájazdu Hunov, vzápätí bol však obnovený. V roku 1096 počas prvej križiackej výpravy sa v chráme slúžili bohoslužby pre križiackych rytierov prechádzajúcich mestom.^[4] Z obdobia druhej križiackej výpravy sa dochovala písomná zmienka o chráme z roku 1149 v podobe zvitku na ktorom je zaznamenané,^[5][4] že v oltárnej časti^[4] chrámu bol s veľkými poctami pochovaný biskup Alvisius z Arras, ku ktorého hrobu sa prišiel pokloniť sám Ľudovít VII., ktorý výpravu viedol.^[5][4] V období Druhá bulharská ríša bol chrám spočiatku využívaný, pričom ho navštevovali aj cári Ivan Asen I. a Peter, no cár Kalojan ho nechal z dôvodu svojej nenávisti k Byzantíncom zbúrať. Chrám dal následne obnoviť v roku 1205 jeho nástupca, cár Ivan Asen II. Ešte raz bol chrám poničený a následne obnovovaný v roku 1364. V roku 1520 bol napokon chrám sultánskym dekrétom, tak ako všetky ostatné bulharské chrámy v meste, odovzdaný do správy gréckeho patriarchátu. V roku 1657 bol chrám poničený tureckými obyvateľmi mesta.^[4]

Počet Arménov v meste narastal^[4] a tak v roku 1675 predala plovdivská metropola chrám arménskej komunite pre jej potreby.^[7][5] V roku 1828^[5][4][2][7] bola pôvodná budova zbúraná^[4] a na jej mieste bola postavená nová budova chrámu, ktorá sa zachovala do súčasnosti.^[5][4] Hlavnými sponzormi stavby boli bohatí plovdivskí občania, predovšetkým Chajrabed Čorbadži, Tateos Aga, Manuk Chintlijan a Chadži Garabed ale aj iní. Výstavba bola dokončená 26. októbra 1828 a 8. decembra toho istého roku bol chrám aj vysvätený. Chrám vysvätil arcibiskup Mesrob z Andrianopolu.^[4] V čase výstavby bola v areáli postavená aj budova arménskej školy.^[5] V roku 1850 bola v chrámovom dvore postavená zvonica.^[4] Ku koncu 19. storočia bola postavená ďalšia školská budova (postavená v roku 1894) a ^[8] ako aj budova arménskeho komunitného centra (postavená v roku 1883).^[8]

Chrám svätého Juraja je aj v súčasnosti funkčným arménskym chrámom a spoločne so školou sú centrom arménskej komunity v meste.^[7]

Charakteristika

Exteriér

Chrám bol postavený^[6][5][2][4] dvoma^[6] arménskymi architektmi, ktorí boli na stavbu prizvaní z oblasti Malej Ázie.^[6][5][2][4] Bol postavený na mieste pôvodného menšieho chrámu, ktorý bol z dôvodu výstavby zbúraný. Z dôvodu väčších rozmerov novej budovy, musela byť aj rozšírená plošina v svahu pahorku Nebet tepe, na ktorej budova stojí.^[4] Chrám je postavený ako trojloďová pseudobazilika^[5] z opracovaných obdĺžnikových kamenných blokov^[4] s drevenými krytinami a časťami konštrukcie.^[5]

Chrámový areál je obdĺžnikovitého tvaru a časť funguje už od čias založenia prvej školy ako školský dvor.^[1] Zo západnej strany je chrámový areál ohradený vysokým kamenným múrom a z východnej strany sa nachádzajú strmé svahy pahorku Nebet tepe.^[8] Priestranstvo okolo kostola v chrámovom dvore bolo využívané ako miesto pre pochovávanie významných členov arménskej komunity.^[6][8][1] Na toto poukazuje aj množstvo do súčasnosti zachovaných náhrobných dosiek v chrámovom dvore.^[8]

Interiér

Oltárnu časť chrámu lemujú zvnútra obklady z dlaždíc z fajansy^[5][4] z 13. – 14.storočia^[4] z mesta Kütahya v dnešnom Turecku – vtedajšieho centra arménskych umeleckých remesiel.^[5][4]

Veľkú hodnotu majú staré ikony nachádzajúce sa v chráme, maľované známymi i neznámymi arménskymi maliarmi. Medzi dve najvýznamnejšie sa radia ikona Sveta Bogorodica Pătevoditelka (bulh. Света Богородица Пътеводителка, doslova Svätá Bohorodička Sprievodkyňa) namaľovaná neznámym arménskym maliarom na konci 13. storočia a ikona Bogorodica s Mladeneca (bulh. Богородица с Младенеца, doslova Bohorodička s dieťaťom) z roku 1838, ktorá je dielom významného maliara Nikolu Odrinčanina.^[4] Interiér chrámu zdobia aj – pre arménske chrámy z 19. storočia typické – plátna s biblickými výjavmi pochádzajuce z 19. storočia.^[4]

Krypta – múzeum

Pod chrámom sa nachádza krypta, ktorá slúži ako múzeum s expozíciou venovanou arménskym utečencom ktorí na začiatku 20. rokov 20. storočia našli útočisko v Plovdive. Medzi najvýznamnejšie vystavené exponáty patria drobné starodávne predmety z bývalých arménskych chrámov v Adrianopole, Tekirdağu, Malkary, alebo Çorlu, ktoré z chrámov pred ich zničením utekajúci Arméni zachránili, keď tieto miesta opúšťali v dôsledku arménskej genocídy a grécko-tureckej vojny. Nachádza sa tu tak rozsiahla zbierka arménskych religióznych predmetov, ako napríklad krížov, relikviárov, kalichov, rukopisov biblií, relikvií a ďalších, pričom týmto svojim zameraním je múzejná expozícia svetovým unikátom. Múzeum bolo otvorené pri príležitosti výročia 1700 rokov od prijatia kresťanstva v Arménsku v roku 301.^[4]

Zvonica

Stojí oddelene od budovy chrámu a nachádza sa v priestore chrámového dvora^[4][8] na mieste v uhle, kde sa stretávajú severný a západný masívny ohradný múr chrámového areálu.^[8] Pôvodná zvonica bola postavená v roku 1850.^[4][8] V roku 1928 sa čiastočne zrútila v dôsledku Čirpanského zemetrasenia. Zrekonštruovaná bola následne v priebehu roku 1930 v rovnakom arménskom slohu,^[4][5][8] v akom bola realizovaná stavba pôvodnej zvonice,^[8] ktorý je u stavby prezentovaný najmä vrchnou časťou v podobe typickej ihlanovitej strechy na kupolovitej stavbe s arkádovitým radom okien oddelených stĺpami, ktorá je vo vrchnej časti pod samotnou strechou zakončená frontónmi.^[5] Jediné, čo sa v rámci rekonštrukcie na zvonici oproti pôvodnej stavbe zmenilo, bol tvar okien, pričom ani táto zmena nebola výrazná.^[8] Reštaurácia stavby prebehla aj v roku 2009.^[9]

Kaplnky

• Kaplnka svätého Bartolomeja a svätého Tadeáša (bulh. Параклис „Свети Партохомеос (Вартоломей) и свети Татеос (Тадей)“ – Paraklis „Sveti Partochomeos (Vartolomej) i sveti Tateos (Tadej)“)^[5][2] – Je postavený zvonku budovy chrámu, pričom lemuje jej severnú fasádu. Zasvätený je svätému Bartolomejovi a svätému Júdovi Tadeášovi – vierozvestom arménskeho národa.^[5]
• Kaplnka svätého Štefana (bulh. Параклис „Свети (Стефан)“ – Paraklis „Sveti (Stefan)“)^[5][2] – Jedná sa o menšiu stavbu, ktorá sa nachádza pri južnej fasáde chrámovej budovy. Zasvätená je svätému Štefanovi Prvomučeníkovi.^[5]

Ďalšie stavby v chrámovom areáli

• Arménska škola – Nachádza sa na mieste pôvodnej arménskej školy postavenej už v čase výstavby chrámu.^[8] Nová budova školy postavená vďaka sponzorskému daru manželov Viktorije a Krikora Ťuťundžijanových.^[5] Výstavba novej budovy prebehla v rokoch 1943 – 1944. Nachádza sa v južnej časti chrámového areálu.^[8]
• Bývalá budova školy svätého Vartananca – Jedná sa o bývalú budovu ďalšej arménskej školskej budovy, ktorá stála v areáli od konca 19. storočia. Budova bola postavená v roku 1894.^[5][8] Ako škola fungovala do polovice 40. roky 20. storočia. Po zmene režimu a nástupe socializmu bola budova zmenená na kultúrne centrum pod názvom Dom na armenskata kultura (bulh. Дом на арменската култура, doslova Dom arménskej kultúry).^[8]
• Budova komunitného centra – Postavená bola v roku 1883. Zachovala sa do súčasnosti a stojí v susedstve novej budovy školy.^[8]
• Mramorový sarkofág – Nachádza sa v chrámovom dvore južne od chrámu. Na sarkofágu sa síce zachovala časť epigrafického nápisu v arménčine, jedná sa však len o jednotlivá vzájomne oddelené písmená a tak nie je možné nápis rozlúštit.^[8]
• Pamätník venovaný pamiatke arménskych dôstojníkov, ktorí padli v priebehu prvej balkánskej vojny a prvej svetovej vojny. Bol odhalený 25. mája 1933.^[8]

Zaujímavosti

• Fajansové lemovanie apsidy je v súčasnosti známe len z dvoch arménskych chrámov na svete – plovdivského a jeruzalemského.^[4]
• V priebehu 5. a 6. storočia, kedy sa Arméni začali objavovať v dnešnom Bulharsku, boli aj dnešné bulharské aj dnešné arménske územie súčasťou Byzantskej ríše. Arméni sa zo svojich domovov v Malej Ázii premiestňovali na byzantské územie Balkánskeho poloostrova, aby tam našli uplatnenie predovšetkým ako vojaci, obchodníci, alebo úradníci.^[7]

Okrem Plovdivu sa najvýznamnejšie arménske komunity na území Bulharska nachádzajú v Ruse, vo Varne, v Šumene a v Burgase.^[7]

Galéria

• 
  celkový pohľad na chrám zvrchu zo severovýchodu
• 
  celkový pohľad na chrám zo severozápadu – prístavba pri severnej fasáde chrámu je kaplnka svätého Bartolomeja a svätého Tadeáša
• 
  celkový pohľad na chrám zvrchu z východu
• 
  pohľad na severnú fasádu stavby tvorenú severnou stenou kaplnky svätého Bartolomeja a svätého Tadeáša
• 
  pohľad na západnú fasádu chrámu
• 
  pohľad na južnú fasádu chrámu
• 
  pohľad na strechu chrámu s kupolou
• 
  pohľad na oddelene stojacu zvonicu zo severu
• 
  pohľad na oddelene stojacu zvonicu z východu
• 
  detailný pohľad na vchod do chrámu
• 
  detailný pohľad na kupolu chrámu
• 
  detailný pohľad na striešku pod kupolou
• 
  detailný pohľad na studňu v chrámovom dvore
• 
  kaplnka svätého Štefana pri južnej fasáde chrámu

Referencie

1. visitplovdiv.com
2. plovdivbg.info
3. plovdivnow.bg
4. surpkevork.com
5. RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 27. (po bulharsky)
6. TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni. A Guide to Millenial Plovdiv. Free Speech International Foundation. 2019. 192 s. ISBN 9786199131213. S. 88. (po anglicky)
7. TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni. Hidden Treasures of Bulgaria 3. Free Speech International Foundation. 2018. 216 s. ISBN 9786199031995. S. 99 – 104. (po anglicky)
8. www.surpkevork.com
9. http://surpkevork.com

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arménsky chrám svätého Juraja (Plovdiv)