Rok po tragickej smrti astronautov v Apolle 1 pred jeho štartom z rampy LC-34 na Cape Kennedy bola vyslaná na obežnú dráhu Zeme loď bez astronautov s cieľom otestovať 14 360 kg ťažký lunárny modul (LM-1), vyrobený americkou firmou Grumman. Počas testu sa mali vyskúšať motory oboch stupňov mesačnej sekcie v prostredí vesmírneho vákua. Štart sa uskutočnil pomocou nosnej raketySaturn IB, ktorá mala byť pôvodne použitá pre Apollo 1. Odklad letu až na január1968 bol spôsobený vynútenými prestavbami podľa požiadaviek vyšetrovacej komisie aj prejavujúcimi sa drobnými závadami počas odpočítavania. Modul bol identický s verziou plánovanou pre použitie pri lete na Mesiac, chýbali mu iba pre tento skúšobný let nepotrebné podperné nohy.
Priebeh letu
Raketa Saturn IB (SA-204) odštartovala s loďou a lunárnym modulom v pondelok 22. januára1968 o 22:48:09 svetového času (UTC) z Cape Kennedy. Po postupnom odhodení oboch stupňov nosnej rakety sa Apollo dostalo na obežnú dráhu vo výške 162 – 214 km nad povrchom Zeme. Z austrálskej sledovacej stanice v Canberre sa na pokyn aktivoval adaptér modulu SLA, odpojil sa tretí stupeň nosnej rakety (zanikol v atmosfére po troch rokoch), kužeľový kryt nahrádzajúci veliteľskú a servisnú sekciu a potom už lunárny modul letel samostatne. Tým bol program letu naplnený a NASA vyhlásila, že lunárny modul už nepotrebuje skúšať v bezpilotnom režime druhýkrát (ušetrí sa tak jedna raketa). Apollo 5 aj oddelene letiaci lunárny modul po úspešnej skúške na druhý deň zanikli v atmosfére. Pristátie žiadnej časti tohto Apolla na Zemi nebolo v pláne.
Galéria
Lunárny modul (LM-1) počas príprav na let
Nočný pohľad na raketu Saturn IB na štartovacom komplexe 37B
Štart nosnej rakety Saturn IB s Apollom 5
Literatúra
BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. Archivované 2011-03-18 z originálu. (po anglicky)
-7_in_the_Kennedy_Space_Center%27s_Manned_Spacecraft_Operations_Building.jpg)
