Andrej Nemeš[1] (iné mená: Andrej Nemes[1], Endre Nemes, (do roku 1928) Andrej Nágel[1]; * 10. november1909, Pécsvárad – † 22. september1985, Štokholm) bol švédsko-česko-slovensko-maďarský maliar, grafik, scénograf a pedagóg židovského pôvodu. Bol surrealista vychádzajúci z lyrickej abstrakcie. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike, nástennej maľbe a monumentálnej tvorbe pre architektúru. Pred Druhov svetovou vojnou emigroval do Švédska.[2]
Život
Endre Nemes sa narodil v meste Pécsvárad na juhu Maďarska, 11 km od mesta Pécs, rodičom Ignácovi a Terese Nágelovej (za slobodna Kugelová). Endre bol prostredný z troch synov maďarského štátneho úradníka.
Nágelovci sa presťahovali do Levoče a neskôr do Spišskej Novej Vsi, kde Endre navštevoval školu. V roku 1924 sa presťahoval k otcovi do Maďarska.[3] Po štúdiu na gymnáziu v Budapešti odišiel do Viedne študovať filozofiu. Po niekoľkých mesiacoch sa vrátil na Slovensko. Zmenil si meno na Nemes a začal pracovať ako novinár a básnik.
V rokoch 1928 – 1930 sa živil ako karikaturista v Prahe. V rokoch 1930 – 1935 študoval na Akadémii výtvarných umení u profesora Williho Novaka a pracoval ako výtvarný kritik denníku Magyar Ujság. Spriatelil sa s členmi Skupiny 42 – František Gross, František Hudeček, Václav Bartovský, Peter Weiss a slovenskí umelci Cyprián Majerník, Koloman Sokol a Tibor Honty. Taktiež sa zoznámil so svojím celoživotným priateľom Jakubom Bauernfreundom. Spolu s ním sa zúčastnil na študijnom pobyte v Paríži. Ten bol súčasťou ceny Akadémie ktorú získal v roku 1933.
Roku 1938 emigroval do Fínska. Zamestnal sa ako učiteľ na maliarskej škole v Helsinkách. Začal vystavovať na kolektívnych výstavách a samostatne vystavoval v Osle. Počas prevej fínsko-sovietskej vojny bol vykázaný z Fínska. Prechodne žil vo Švédsku. Neskôr, tesne pred nemeckou inváziou, dostal azyl v Nórsku. Ako dobrovoľník vstúpil do nórskej armády. Po porážke Nórska nemeckými vojskami utiekol do Švédska. V roku 1941 samostatne vystavoval v Štokholme a Malmö. Dánsko-švédsky podnikateľ a zberateľ umenia Herman Gotthardt zakúpil približne pätnásť jeho obrazov.
Endre Nemes bol jedným zo zakladajúcich členov surrealistickej skupiny Minotaur a iniciátorom združenia Umelci v exile.
V roku 1945 sa oženil s Héléne Exemplaroff, s ktorou má dcéru Catherine (1947). Spoluzakladal časopis Prisma a stal sa riaditeľom a učiteľom na Valands Konstskola v Göteborgu. Švédske občianstvo získal v roku 1948. Podnikol viaceré cesty do Paríža a Londýna. V roku 1955 sa presťahoval do Štokholmu a venoval sa len voľnej tvorbe.
Jeho manželka Héléne zomrela v roku 1960. O tri roky neskôr sa oženil s keramičkou Britt-Louise Sundell. V roku 1965 se im narodila dcéra Lena.
V roku 1965 bol vymenovaný za člena Švédskej kráľovskej akadémie pre slobodné umenia a v roku 1968 ho menovali za profesora.
Endre Nemes zomrel vo veku 75 rokov v Štokholme 22. novembra 1985.