PROFILBARU.COM

	Andrej Nemeš
	švédsko-česko-slovensko-maďarský maliar
Iné mená	Endre Nemes
Narodenie	10. november 1909; Pécsvárad, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	22. september 1985 (75 rokov); Štokholm, Švédsko
Odkazy
Commons	Andrej Nemeš
	Biografický portál

Andrej Nemeš^[1] (iné mená: Andrej Nemes^[1], Endre Nemes, (do roku 1928) Andrej Nágel^[1]; * 10. november 1909, Pécsvárad – † 22. september 1985, Štokholm) bol švédsko-česko-slovensko-maďarský maliar, grafik, scénograf a pedagóg židovského pôvodu. Bol surrealista vychádzajúci z lyrickej abstrakcie. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike, nástennej maľbe a monumentálnej tvorbe pre architektúru. Pred Druhov svetovou vojnou emigroval do Švédska.^[2]

Život

Endre Nemes sa narodil v meste Pécsvárad na juhu Maďarska, 11 km od mesta Pécs, rodičom Ignácovi a Terese Nágelovej (za slobodna Kugelová). Endre bol prostredný z troch synov maďarského štátneho úradníka.

Nágelovci sa presťahovali do Levoče a neskôr do Spišskej Novej Vsi, kde Endre navštevoval školu. V roku 1924 sa presťahoval k otcovi do Maďarska.^[3] Po štúdiu na gymnáziu v Budapešti odišiel do Viedne študovať filozofiu. Po niekoľkých mesiacoch sa vrátil na Slovensko. Zmenil si meno na Nemes a začal pracovať ako novinár a básnik.

V rokoch 1928 – 1930 sa živil ako karikaturista v Prahe. V rokoch 1930 – 1935 študoval na Akadémii výtvarných umení u profesora Williho Novaka a pracoval ako výtvarný kritik denníku Magyar Ujság. Spriatelil sa s členmi Skupiny 42 – František Gross, František Hudeček, Václav Bartovský, Peter Weiss a slovenskí umelci Cyprián Majerník, Koloman Sokol a Tibor Honty. Taktiež sa zoznámil so svojím celoživotným priateľom Jakubom Bauernfreundom. Spolu s ním sa zúčastnil na študijnom pobyte v Paríži. Ten bol súčasťou ceny Akadémie ktorú získal v roku 1933.

Roku 1938 emigroval do Fínska. Zamestnal sa ako učiteľ na maliarskej škole v Helsinkách. Začal vystavovať na kolektívnych výstavách a samostatne vystavoval v Osle. Počas prevej fínsko-sovietskej vojny bol vykázaný z Fínska. Prechodne žil vo Švédsku. Neskôr, tesne pred nemeckou inváziou, dostal azyl v Nórsku. Ako dobrovoľník vstúpil do nórskej armády. Po porážke Nórska nemeckými vojskami utiekol do Švédska. V roku 1941 samostatne vystavoval v Štokholme a Malmö. Dánsko-švédsky podnikateľ a zberateľ umenia Herman Gotthardt zakúpil približne pätnásť jeho obrazov.

Maliar a žena (interiér), 1937, NG Praha

Pohľadnica z Deauville, 1970 – 77, akryl a olej na plátne

Endre Nemes bol jedným zo zakladajúcich členov surrealistickej skupiny Minotaur a iniciátorom združenia Umelci v exile.

V roku 1945 sa oženil s Héléne Exemplaroff, s ktorou má dcéru Catherine (1947). Spoluzakladal časopis Prisma a stal sa riaditeľom a učiteľom na Valands Konstskola v Göteborgu. Švédske občianstvo získal v roku 1948. Podnikol viaceré cesty do Paríža a Londýna. V roku 1955 sa presťahoval do Štokholmu a venoval sa len voľnej tvorbe.

Jeho manželka Héléne zomrela v roku 1960. O tri roky neskôr sa oženil s keramičkou Britt-Louise Sundell. V roku 1965 se im narodila dcéra Lena.

V roku 1965 bol vymenovaný za člena Švédskej kráľovskej akadémie pre slobodné umenia a v roku 1968 ho menovali za profesora.

Endre Nemes zomrel vo veku 75 rokov v Štokholme 22. novembra 1985.

Významné diela

Zátišie s hydinou (1935), tempera na plátne, Slovenská národná galéria, Bratislava
Figurálna kompozícia (1935 – 1936), olej na plátne, Slovenská národná galéria, Bratislava
Dve ženy (1943), tempera, olej na papieri, Slovenská národná galéria, Bratislava
Maliarsky ateliér (1937), tempera na lepenke, Slovenská národná galéria, Bratislava
Tri modelky so psom a pianom (okolo 1934), olej na plátne, Galéria Nedbalka, Bratislava
Klafingrighet-Všetečný (1967), olej na plátne, Galéria Nedbalka, Bratislava
Veľká pantomíma (1944), olej na plátne, Galéria Nedbalka, Bratislava

Scénografie

1949 – scéna a kostýmy pre Prokofjevov balet, Kráľovská opera Štokholm
1960 – scéna a kostýmy k operete A. Adama, Veľké divadlo Göteborg

Realizácie v architektúre

1949 Hodiny so zodiakom, 4 × 4 m, Västertorp
1951 – 1952 nástropné stucco lustro na ploche 170 m² v Lysekile
1953 – 1955 skladaná mramorová intarzia (850 × 840 cm) na námestí Axel Dahlströmstorg v Göteborgu (Högbotorp)
1955 Smaltovaný vlys (150 × 1 400 cm) pre priečelie školy Eriksdal, Skövde
1957 – 1958 Nástenná maľba (stucco lustro), škola Härryda (140 × 750 cm), šesť smaltových obrazov pre väznica v Skogome
1960 Smalt, priečelie Obecného domu, Starrkärr pri Göteborgu (590 × 290 cm)
1961 Kovová mreža 600 × 300 cm, súkr. vila, Göteborg
Smaltový vlys (210 × 1400 cm), sídlisko Örebro
Smalt (250 × 500 cm), sporiteľna v Hötorgscity, Štokholm
Smalt (120 × 360 cm), reštaurácia Aniara, Štokholm
1964 Smalt (260 × 360 cm) hlavná budova firmy Kjessler/Mannerstrale, Štokholm
1965 stucco lustro, Dom bytového podniku Göteborg (250 × 350 cm)
1966 stucco lustro, Psychiatrická klinika Nörrköping (246 × 485 cm)
1971 sedem malieb pre švédsku Snemovňu
1984 dve sklenené okná (230 × 130 cm), Múzeum Endre Nemes, Pécs
1982 – 1984 triptych gobelínov, Prvá sporiteľňa v Štokholme (330 × 690, 330 × 540, 330 × 540 cm)

Výstavy

Autorské (výber)

1936 Galéria Hugo Feigl, Praha (s Jakubom Bauernfreundom)
1941 Štokholm, Malmö
1945 galéria Tókanten, Kodaň
1947 galérie Farba a tvar, Štokholm
1948 Dom umenia, Göteborg
1950 Göteborg, Štokholm
1954 Printed Art Club, Philadelphia
1958 Akadémia výtvarných umení, Štokholm, Dom umenia, Göteborg
1959 Documenta II, Kassel, Galéria Charles Lienhard, Zürich, Spolok umelcov, Freiburg
1962 Dom umelcov, Štokholm
1963 Retrospektívna výstava Jakub Bauernfreund-Endre Nemes, Národná galéria, Praha
2007 – 2008 Pálffyho palác, Bratislava^[4]

Skupinové (výber)

1943 Skupina Minotaur, radnica Malmö
1945 Mladé medzinárodné umenie, Uppsala
1954 Skupina 54, Göteborg
1959 Skupina Nový Valand, Dom umelcov, Oslo
1970 Műcsarnok, Budapešť
1976 Vilém Nowak a jeho škola, Národná galéria v Prahe

Zastúpenie v zbierkach (výber)

Národná galéria v Prahe
Moravská galéria Brno
Slovenská národná galéria, Bratislava
Ateneumin Taidemuseo, Helsinki
Nasjonalgalleriet Oslo
Nationalmuseum Štokholm
Moderna Museet Stockholm^[5]
Göteborg Konstmuseum
Gallerie degli Uffizi, Florencia
Tel Aviv Museum
Israel Museum, Jeruzalem
Endre Nemes Múzeum, Pécs
Narodni muzej, Belehrad
Museum Bochum
The Brooklyn Museum, New York
Philadelphia Museum of Art
University of Liverpool

Referencie

↑ ^a ^b ^c NEMEŠ, Andrej. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VI M – N. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2017. 796 s. ISBN 978-80-8149-079-8. S. 702 – 704.
↑ ČÚZYOVÁ, Silvia. Maľba ustavičným hľadaním [online]. jewishmuseum.cz, 2013-10-11, [cit. 2020-01-11]. Dostupné online.
↑ KISS-SZEMÁN, Zsófia. Svetoznámy surrealista. [online]. nedbalka.sk, [cit. 2020-03-08]. Dostupné online.
↑ Endre NEMES - po 35 rokoch opäť na Slovensku (v spolupráci s Henkel Slovensko) Archivované 2022-04-19 na Wayback Machine – Galéria mesta Bratislavy
↑ Endre Nemes, Anxiety and craving