Ametyst je minerál, fanerokryštalická odroda kremeňa tmavofialovej, fialovej až červenofialovej farby. Ak sa v tej istej hornine nachádza ametyst s citrínom, nazýva sa ametrín.
Jeho názov pochádza zo starogréckeho slova amethustos, znamenajúceho neopitý. Názov sa viaže na starogrécku legendu o pôvode ametystu, podľa ktorej najvyšší boh Zeus rozlial kalich s vínom na biely kremeň, ktorý potom prijal farbu vína.
Charakteristika
Kremeň je priehľadný až priesvitný nerast so skleným leskom na čerstvom povrchu. Odroda ametyst je typická svojím nádherným fialovým sfarbením. Ametyst vzniká prevažne hydrotermálne. Na svetle môže blednúť, pod vplyvom tepla zase žltne a mení sa na citrín. Množstvo kameňov, ktoré sa predávajú ako citríny, sú v skutočnosti tepelne upravené, zväčša menej kvalitné ametysty.
Starovekí Gréci verili, že ich pitie vína z ametystovej nádoby ochráni pred otravou. Staroveké mezopotámske civilizácie z ametystu vyrábali valcové pečatidlá s vyrytým náboženským obrazom a menom majiteľa. Ametyst si cenili aj starovekí Egypťania, ktorí ho používali pri výrobe šperkov. V časoch raného kresťanstva sa verilo na upokojujúce vlastnosti ametystu. Ametyst bol symbolom vysokého duchovného stavu, ktorý musia prijať biskupi. Z tohto dôvodu sa ametystové prstene stali súčasťou biskupských insígnií. Ametyst bol vždy spájaný s čistotou a zbožnosťou. Uprednostňovali ho členovia kráľovských rodín, lebo fialová sa považovala za vladársku farbu. Najviac cenené boli ametysty s nádychom červenej, ktorú spôsobujú stopy mangánu. V Tibete sa ametyst považuje za kameň zasvätený Budhovi.[1]
Súčasné využitie
V dnešnej dobe sa ametyst fazetuje alebo brúsi na kabošony. Nebrúsené prizmatické kryštály sa nosia ako bižutéria.[1]