V rokoch 1927 až 1931 pôsobil v Turku. Spoločne s Erikom Bryggmanom navrhol dizajn pre oslavy 700. výročia mesta (Turku Fair). K ďalším jeho prácam z tohoto obdobia patrí knižnica vo Vyborgu (v tom čase fínskom Viipuri), budova novín Turun Sanomat a sanatórium v Paimio (1928).[3]
V roku 1931 sa presťahoval do Helsínk, kde sa o 4 roky neskôr stal spoluzakladateľom svetoznámej nábytkárskej firmy Artek. V tomto období navrhol napríklad pavilóny na svetových výstavách v Paríži a New Yorku, továreň na spracovanie celulózy v Sunile, vilu Mairea v Noormarkku a ďalšie.[3] Od roku 1940 žil v USA.[1]
Po 2.svetovej vojne pokračoval v tvorbe: Penzijný ústav z roku 1952, obytný dom na berlínskej výstave (1955), Maison Carre v Bazoches (Francúzsko, 1956) a ďalšie. Vrcholom jeho tvorivej aktivity bol návrh nového centra Helsínk a kongresové centrum Finlandia v Helsinkách (1973).[3]
