Alessandro Francesco Tommaso Manzoni (* 7. marec 1785, Miláno, Taliansko – † 22. máj 1873, Miláno) bol taliansky spisovateľ a básnik, hlavný predstaviteľ talianskeho romantizmu.
Do talianskej literatúry ako prvý umiestnil postavy z ľudových vrstiev. Po roku 1827 sa venoval prevažne filozofickým, filologickým, náboženským a literárnym prácam, predovšetkým úvahám o podobe budúceho spisovného jazyka, za ktorý navrhoval hovorové nárečie Florencie.
Vyrastal v šľachtickej rodine. Starý otec z matkinej strany Cesare Beccaria, bol filozof a politik, ktorého najznámejšou prácou je esej O zločinoch a trestoch (Dei deliti e delle pene).
Otec Alessandra bol Giovanni Verri, keď sa matka vydala za Pietra Manzoniho, dal svoje meno Alessandrovi.
V roku 1860 prijal od kráľa Vittoria Emanuele II. menovanie za senátora a nasledujúci rok sa zúčastnil na vyhlásení Talianskeho kráľovstva.
Manzoni zomrel 22, mája 1873 v Miláne na zápal mozgových blán. Jeho pozostatky boli niekoľko dní vystavené a na pohrebe sa s ním rozlúčili aj najvyšší predstavitelia štátu. Je pochovaný na Cimitero Monumentale di Milano.
Dielo
- básne: Il trionfo della libertà, L`Adda, I Sermoni
- lyrické dielo: Inni Sacri (5 hymien)
- patriotická óda: Marzo – venovaná Teodorovi Körnerovi
- politická óda: Il Cinque Maggio – spomienka na Napoleona
- romantické tragédie: Il Conte di Carmagnola, Adelchi
- historický román: Snúbenci
Iné projekty
