V roku 1854Franz Bopp dokázal, že albánčina patrí medzi indoeurópske jazyky. Najstaršia písomná pamiatka však pochádza až z 15. storočia, je preto ťažké presne určiť pôvod tohto jazyka. Slovná zásoba je silne romanizovaná s množstvom gréckych a slovanských prvkov. Podľa niektorých jazykovedcov je albánčina pokračovaním ilýrčiny, niektoré lexikálne zvláštnosti zasa poukazujú na súvislosť s tráčtinou a dáčtinou. Táto otázka má aj svoj politický podtext, z lingvistického hľadiska je však problém stále otvorený. Rumunský jazykovedec Sorin Paliga dokonca vyjadril názor, že ilýrčina a tráčtina si boli také blízke ako čeština a slovenčina.
