V lete roku 1937 zadal japonský námorný úrad špecifikácie na dvojmiestne plavákové lietadlo (neskôr zmenené na trojmiestne), ktoré malo nahradiť úspešný dvojplošník Kawaniši E7K z roku 1933. Vývoja sa ujali spoločnosti Aiči, Kawaniši a Nakadžima, pričom iba spoločnosť Aiči postavila prototypy s dodatočnou špecifikáciou na trojmiestny typ. Prototyp E13A vychádzal z lietadla E7K2 pričom ho v mnohých výkonoch prekonával. Po porovnávacích skúškach s dvoma prototypmi od firmy Kawanaši bol nakoniec vybraný typ E13A. Firma Aiča začala vyrábať typ E13A1 v roku 1942 (spolu 130 kusov) ešte pred objednávkou od námorníctva kvôli zvýšeniu produktivity strmhlavých bombardérov[2].
Verzie
E13A1 model 1 – základná verzia
E13A1a model 11A – od základnej verzie sa líšila rozpernými výstužami, kužeľom na vrtuli a vylepšeným rádiom
E13A1b model 11B – verzia vybavená rádiolokátorom vzduch-zem
E13A1-K – cvičná verzia s dvojitým riadením
Bojové nasadenie
Stroje sa zúčastnili bojov v Pacifiku, útoku na Pearl Harbor, bitky o Midway a Koralovom mori. Všetky tri verzie boli nasadené v bojových úlohách ako je bombardovanie cieľov na zemi aj na mori, pri samovražedných misiách, ale tiež pri záchrane posádok lodí a ako štábne lietadlá pri transporte námorných dôstojníkov.
