Adopcia (iné názvy: adoptácia, adoptovanie, pre rímske právo aj adopt(at)io, pre slovenské a pod. právo aj osvojenie alebo zastarano prisvojenie; lat. adopt(at)io) je v práve osvojenie, prijatie cudzej osoby, väčšinou dieťaťa za vlastné.[1]
Rímske právo
V rímskom práve adopcia znamená osvojenie osoby alieni iuris, čiže nesvojprávnej osoby (t.j. osoby, ktorá je právne podriadená inému), pod otcovskú moc adoptujúceho. Adoptovaný tak prestal byť členom pôvodnej familie a stal sa členom novej. Išlo o komplikovaný proces. Adoptovaná osoba získala rovnaké práva (najmä dedičské) ako vlastné deti adoptujúceho.[2]
Slovenské právo
Adopcia je prijatie opusteného dieťaťa manželmi alebo jednotlivcom a nadobudnutie rovnakých práv a povinností k tomuto dieťaťu, ako majú jeho biologickí rodičia. Medzi osvojiteľom a osvojencom, ako aj medzi osvojiteľom a príbuznými osvojenca, vzniká adopciou príbuzenský vzťah. [3]
Referencie
Pozri aj
