Adolf Melíšek

Adolf Melíšek
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1925 – 1929
Starosta obce Radava
V úrade 1919 – 1920
Biografické údaje
Narodenie	6. február 1876 Radava, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	7. november 1943 (67 rokov) Radava, Slovensko
Politická strana	HSĽS Krajinská slovenská kresťanská ľudová strana
Profesia	roľník
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Politický portál  Biografický portál

Adolf Melíšek (* 6. február 1876, Radava – † 7. november 1943, Radava) bol slovenský roľník, verejný činiteľ a politik HSĽS v medzivojnovom Česko-Slovensku.

Životopis

Pochádzal z roľníckej rodiny v Radave pri Nových Zámkoch. V rodnej obci prežil celý život a pracoval ako roľník. Verejne sa začal angažovať ešte pred prvou svetovou vojnou. V roku 1906 sa stal členom školskej stolice Tekovskej župy. Od roku 1911 pôsobil ako správca radavského potravného družstva a od roku 1912 zasadal v obecnom zastupiteľstve. Rovnako aktívnym zostal aj po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918. V rokoch 1919 - 1920 pôsobil ako richtár v rodnej obci. Okrem toho pôsobil aj v župnom administratívnom výbore vtedajšej Tekovskej župy a v Poľnohospodárskej rade pre Slovensko.^[1]

Stal sa stúpencom politiky Andreja Hlinku. V rokoch 1922 - 1928 bol okresným predsedom HSĽS vo Vrábľoch.^[2] V prvých parlamentných voľbách v roku 1920 za Slovenskú ľudovú stranu kandidoval do senátu, no nebol zvolený.^[3] V nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 1925 ho HSĽS opäť kandidovala a bol zvolený za senátora. Kandidoval v VIII. volebnom kraji. V senáte pôsobil v brannom výbore.^[4] Do senátu kandidoval do tretice aj v roku 1929, avšak už nebol zvolený.^[5]

V rodnej obci bol naďalej veľmi činný. Od roku 1931 pôsobil na pozícii predsedu urbariátu občanov Radavy a popri tom v rokoch 1933 - 1938 bol obecným kronikárom.^[1]

Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 sa aj Radava stala súčasťou Maďarského kráľovstva. Jeho majetok v Radave bol rozpredaný na dražbe. V roku 1940 spolu s ďalším bývalým politikom HSĽS Michalom Kalčokom a ďalšími osobnosťami v Budapešti založil Krajinskú slovenskú kresťanskú ľudovú stranu. Mala zastupovať Slovákov, ktorí sa po pričlenení južných území ocitli Maďarsku. Avšak prílišnou servilnosťou k maďarskej vláde veľký ohlas nezaznamenala.^[6]

Referencie

1. Osobnosti obce [online]. Obec Radava, 23.10.2017, [cit. 2021-11-30]. Dostupné online.
2. Okresná predsedovia HSĽS. Slovák (Bratislava), 18.12.1943, roč. XXV, čís. 290, s. 12.
3. K voľbám do senátu. Slovenský východ (Košice), 22.4.1920, roč. II, čís. 92, s. 2.
4. Register - menný [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2021-11-30]. Dostupné online.
5. Kandidačné listiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Združenia katolíckych roľníkov, domkárov a robotníkov. Slovenská pravda (Košice), 18.10.1929, roč. X, čís. 42, s. 2.
6. Pravda o "slovenskej" strane v Maďarsku. Slovák (Bratislava), 7.5.1940, roč. XXII, čís. 106, s. 4.