Štefan Danihel (* 29. marec 1885 , Plavecký Štvrtok – † 4. február 1966 [ 1] , Bratislava ) bol slovenský pedagóg, roľník, odborár a významný politik Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v medzivojnovom Československu a v období Slovenského štátu .
Životopis
Pochádzal zo Záhoria , kde v obci Sološnica pôsobil ako roľník a statkár.[ 2]
Štúdiá absolvoval vo Viedni , v Malackách , Ostrihome a v Modre . Po nich pôsobil ako učiteľ v Sekuliach a v Sološnici . Svoju pedagogickú činnosť ukončil v roku 1919 sa začal sa venovať hospodáreniu na svojom majetku. Na Záhorí zakladal a viedol družstvá, stál na čele viacerých spoločenských organizácií (napr. hasičských spolkov). Popri tom stále študoval. V roku 1929 sa stal predsedom Kresťanského roľníckeho združenia v Trnave .[ 3]
V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za HSĽS v XV. volebnom kraji so sídlom v Trnave . Vo volebnom období 1929 – 1935 pôsobil vo výbore brannom, rozpočtovom a poľnohospodárskom.[ 4]
Štefan Danihel (druhý sprava) počas ustanovujúcej schôdze Snemu Slovenskej krajiny 18. januára 1938 v Bratislave.
Za poslanca bol zvolený aj v parlamentných voľbách v roku 1935 za Autonomistický blok (formácia, ktorú HSĽS vytvorila so SNS , AZS a PS ), opäť kandidoval v XV. volebnom kraji. Aj v tomto volebnom období (1935 – 1939) pôsobil v rozpočtovom, brannom a poľnohospodárskom výbore. V poslaneckej snemovni vystupoval najmä k poľnohospodárskym otázkam.[ 5] V tridsiatych rokoch 20. storočia pôsobil aj na pozícii predsedu Poľnohospodárskej rady pre Slovensko .
V decembri 1938 vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny je zvolený za poslanca. Stal sa členom rozpočtového výboru snemu.[ 6] V marci 1939 sa spolu s Jozefom Tisom a Ferdinandom Ďurčanským zúčastnil rokovaní s Adolfom Hitlerom v Berlíne , ktoré predchádzali vyhláseniu samostatnej Slovenskej republiky . Poslancom snemu bol do roku 1945 .[ 7]
Po roku 1945 bol súdený za svoju činnosť v rokoch 1938 – 1945 , no jeho prípad sa skončil oslobodzujúcim rozsudkom, avšak nevyhol sa konfiškácii majetku.[ 8] Zomrel 4. februára 1966 . Pochovaný je na Martinskom cintoríne v Bratislave .[ 1]
Referencie
↑ a b Virtuálne cintoríny - Virtuálny cintorín [online]. www.cintoriny.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
↑ NS RČS 1935-1938, PS, 8. schůze, část 2/7 (5. 11. 1935) [online]. www.psp.cz, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
↑ UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-02-21]. Dostupné online.
↑ Štefan Danihel [online]. www.psp.cz, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
↑ Štefan Danihel [online]. www.psp.cz, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
↑ Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
↑ Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
↑ Štefan Danihel | Rehabilituj.sk – pravda sa nebojí skúmania! [online]. rehabilituj.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
Ďalšia literatúra