Štedrosť, Frans Floris (1516 – 1570), NM GdaňskByzantský vojvodca Belisar žiada almužnu, Jacques-Louis David, 1781, Múzeum Beaux-Arts, Lille, Francúzsko
Štedrosť (lat.liberalitas, angl.generosity, rus.щедрость) je jednou zo siedmich cností. Je to ochota dávať, uskutočňovanie šľachetných myšlienok alebo činov, láska k blížnemu, charita, veľkorysosť. Potlačená chamtivosť a egoizmus. Neprítomnosť žiadostivosti; nelipnutie na vnímanom objekte. Opakom štedrosti je lakomstvo (lat. avaritia).
Štedrosť je vyváženým stredom medzi rozhadzovačnosťou a lakomstvom Aristoteles.
Náboženstvo a štedrosť
Kresťanstvo
Štedrosť nemožno zamieňať s moderným chápaním slovíčka charita. Štedrosť alebo ochota prispieť či podeliť sa nemá súvis s bohatstvom, ale s tým ako to dávame. Štedrosť znamená nezištnú lásku k druhým, má sa za to, že dosahuje najvyššiu dokonalosť ľudského ducha, pretože odráža povahu a oslavuje Boha. Vo svojej najextrémnejšej forme charitatívny môže dosiahnuť obetovanie seba samého. Štedrosť v kombinácii s inými teologickými cnosťami, to sú nástroje pre dosiahnutie šťastia.
