Šen-si Y-8

Y-8
Y-8 počas letu
Typ	taktické dopravné lietadlo
Výrobca	Skupina leteckého priemyslu Šen-si
Prvý let	25. december 1974
Zavedený	1981[1]
Charakter	v službe
Hlavný používateľ	Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Vyrobených	cca 176
Letecký portál

Šen-si Y-8 (čín. 运-8 – Jün-8; angl. Shaanxi Y-8) je taktické turbovrtuľové dopravné lietadlo, vyrábané čínskou spoločnosťou Šen-si (Shaanxi Aircraft Industry Group – Skupina leteckého priemyslu Šen-si), ktorá patrí pod Združenie leteckého priemyslu Číny (Aviation Industry Corporation of China). Lietadlo bolo vyvinuté reverzným inžinieringom zo sovietskeho stroja Antonov An-12.

Vznik a vývoj

Od svojho založenia zápasilo čínske letectvo s nedostatkom dopravných lietadiel, preto si Čína v roku 1960 kúpila od Sovietskeho zväzu malý počet vrtuľových lietadiel An-12. Ani tieto lietadlá však nedokázali pokryť civilné a vojenské potreby Číny. Preto bola letecká továreň Si-an v decembri 1968 poverená vývojom stredne veľkého dopravného lietadla postaveného na základe An-12.

Začiatkom roku 1969 továreň zostavila konštrukčný tím pozostávajúci z 570 ľudí, ktorí sa pustili vývoja a stavby lietadla Y-8. Dokončenie návrhu trvalo dva roky a štyri mesiace. Kompletný súbor výkresov, špecifikácií a správ bol vydaný vo februári 1972. Čoskoro nato sa začalo s výrobou dielov a montážou. Prvý let prototypu Y-8 sa konal 25. decembra 1974, pričom trval 26 minút. Lietadlo sa počas neho dostalo do výšky 6000 m. Vykazovalo dobrú ovládateľnosť a všetky jeho systémy fungovali normálne.

Po skúšobnej výrobe prvých lietadiel bolo rozhodnuté, že výroba Y-8 sa presunie do továrne Šen-si. Prvý let Y-8, vyrobeného v Šen-si, sa uskutočnil 29. decembra 1975. Po 66 letoch v rozsahu 100 letových hodín bol Y-8 vo februári 1980 oficiálne certifikovaný na používanie čínskou vládou. Sériová výroba nového lietadla sa začala v roku 1981.^[2]

Konštrukcia

Lietadlo čínskeho letectva Y-8.

Y-8 je hornoplošník s rozpätím krídel 38 m. Pod nábežnými hranami krídel sú namontované štyri turbovrtuľové motory WJ-6, každý s výkonom 3170 kW (4 250 k). Vnútorná kapacita paliva je 22 910 kg.

Trup dlhý 34,02 m má prednú časť presklenú podobne, ako je to u bombardéra H-6. Rovnako ako An-12, aj základný variant Y-8 mal pretlakovanú iba prednú polovicu trupu. Plne pretlakovaný trup mal tento typ až od variantu Y-8C. Základný variant Y-8 zdedil po An-12 chvostovú vežu, na ktorej je namontovaný dvojitý 23 m kanón. Toto konštrukčné riešenie však bolo pri neskorších variantoch odstránené.

Y-8 je vybavený základnou rádiovou komunikáciou, Dopplerovou navigáciou, autopilotom, rádiovým kompasom, rádiovým výškomerom nadmorskej výšky a identifikáciou vlastný/cudzí. Lietadlo je schopné letu za každého počasia, aj počas noci.

Lietadlo veneyuelského letectva Y-8F-200.

Civilná verzia Y-8 je vybavená avionikou západnej výroby pre komerčné lety, vrátane systému FDS, leteckého dátového počítača, VOR/ILS, prijímača riadenia letovej prevádzky, UHF rádia, meteorologického radaru, Litton Omega navigačného systému, HF komunikácie Bendix/King, univerzálneho záznamníku letových údajov Sundsstrand (UFDR) a záznamníku hlasu v kabíne.

Veľkosť nákladného priestoru je 13,5 m x 3 m x 2,4 m. Zmestí sa do neho 96 ozbrojených vojakov alebo 82 výsadkárov alebo 60 nosidiel plus 23 ľahko zranených pacientov a 3 zdravotníkov alebo 16t kontajnery alebo 20t nákladu. Nákladový priestor je vybavený dvoma elektrickými navijakmi a nákladným systémom s nosnosťou 2,3 ​​t, kde je možné náklad zavesiť na elektricky poháňanú koľajnicu. Valčeky v podlahe nákladného priestoru umožňujú rýchlu a jednoduchú manipuláciu s nákladnými paletami a v prípade potreby sa dajú odstrániť, aby zostala rovná plocha.

Lietadlo je možné použiť na výsadky jednotiek, vozidiel a nákladu vo veľkých a malých výškach. Základný variant Y-8 môže počas letu zhadzovať palety o veľkosti 1 m, 2 m, 4 m a 6 m. Maximálna hmotnosť jedného vysadzovaného nákladu je 7,4 tony. Prvé varianty mali dve bočné výklopné dvere nákladného priestoru, zatiaľ čo v neskorších variantoch boli nahradené jednými rampovými nákladnými dverami pre rýchle nakladanie/vykladanie.

Varianty

Y-8: pôvodný variant vyvinutý z lietadla An-12.

Y-8 MPA: námorné hliadkové lietadlo vybavené radarom na vyhľadávanie plavidiel, súpravou elektronického boja, dennými/infra-červenými kamerami a sonobójami.

Y-8A: variant určený na prepravu vrtuľníka S-70C „Black Hawk“.

Y-8B: civilné nákladné lietadlo.

Y-8C: vylepšený variant s plne pretlakovým nákladným priestorom.

Y-8CB: variant slúžiaci na elektronické spravodajstvo (ELINT). V prednej časti lietadla na spodku trupu sa nachádza kapotáž v tvare kanoe, v ktorej je nainštalovaná ELINT anténa BM/KZ800. Tá dokáže detegovať, zaznamenávať, lokalizovať a analyzovať nepriateľské radarové, EW a komunikačné signály. Zo zadnej nakladacej rampy, o ktorej sa predpokladá, že bola utesnená, vytŕča niekoľko radov menších antén. Viac aerodynamických krytov a antén sa nachádza pod trupom medzi hlavnými podvozkovými priestormi, ako aj na vrchu trupu. Prototyp Y-8CB prvýkrát vzlietol 26. januára 2000. Čínske letectvo prevádzkuje päť lietadiel Y-8CB (S/N 30011, 30012, 20671, 20672, 30511). Niektoré z týchto lietadiel boli vylepšené o ďalšie vybavenie vrátane chrbtovej SATCOM antény, ktorá poskytuje dátové spojenie s pozemnou základňou. Od septembra 2016 lietajú Y-8CB na prieskumné misie nad Východočínskym morom neďaleko Japonska.

Y-8DZ: variant, ktorý vznikol konverziou Y-8CB. Lietadlo má v zadnej časti trupu na oboch stranách dve veľké obdĺžnikové antény ESM/ELINT. Ďalšie dve o niečo menšie ESM/ELINT antény sú inštalované v prednej časti trupu. Vertikálna chvostová plutva lietadla bola prerobená tak, aby mala na vrchu nainštalovanú anténu smerujúcu dozadu. Anténa v tvare kanoe pod trupom je zachovaná. Lietadlo bolo tiež natreté novou svetlomodrou/bielou farebnou schémou. Ku koncu roka 2019 prevádzkovalo čínske letectvo najmenej dva stroje tohto typu. Očakáva sa, že všetky Y-8CB budú modernizované na štandard Y-8DZ.

Y-8D: exportný variant Y-8.

Y-8E: nosič bezpilotných lietadiel WZ-5 (CH-1).

Y-8H: prieskumné lietadlo.

Y-8CA: variant slúžiaci na testovanie leteckých radarov.

Y-8J: prieskumné lietadlo vybavené britským radarom „Skymaster“.

Y-8JB: variant, slúžiaci na elektronické spravodajstvo (ELINT), ktorý bol vyvinutý pre čínske námorníctvo. Predpokladá sa, že podobne ako Y-8CB je aj tento variant vybavený systémom BM/KZ800 ELINT, ktorý pracuje na frekvencii 1-18 GHz a má dosah 300 km. Prototyp Y-8JB prvýkrát vzlietol 26. augusta 2003. Čínske námorníctvo prevádzkuje štyri stroje tohto typu. Predpokladá sa, že Y-8JB bude nahradený novým Y-8JZ.

Y-8F: variant určený na prepravu hospodárskych zvierat.

Y-8F100: variant Y-8, vylepšený o pokročilú avioniku, určený na komerčné nákladné lety.

Y-8F200: upravený variant s plne pretlakovým nákladným priestorom, ktorý bol postavaný na základe Y-8F100. Je vo výzbroji letectva Tanzánie.

Y-8F400: vylepšený variant s pevným nosom, ktorý nahradil pôvodný „presklený“ nos.

Y-8F600: najnovší variant vyvinutý spoločne firmami Šen-si, Antonov Aeronautical Scientific-Technical Complex (ASTC) a Pratt and Whitney Canada. Má prerobený trup, vylepšenú avioniku a motory západnej výroby. Prvý let absolvoval 14. januára 2005.^[3]

KJ-200 (Y-8W): lietadlo včasnej výstrahy a riadenia.^[4]

Y-8XZ: lietadlo pre psychologické bojové operácie.^[5]

Používatelia

Čína

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády: k januáru 2024 disponovali 109 strojmi Y-8 rôznych variantov.

Vzdušné sily Námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády: k januáru 2024 disponovali 42 strojmi Y-8 rôznych variantov.

Pozemné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády: k januáru 2024 disponovali 3 strojmi Y-8.

Kazachstan

Vzdušné sily Kazachstanu: k januáru 2024 disponovali 1 lietadlom Y-8.

Mjanmarsko

Mjanmarské vzdušné sily: k januáru 2024 disponovali 6 strojmi Y-8.

Pakistan

Vzdušné sily Pakistanu: k januáru 2024 disponovali 4 lietadlami Y-8.

Srí Lanka

Vzdušné sily Srí Lanky: k januáru 2024 disponovali 1 lietadlom Y-8.

Tanzánia

Vzdušné sily Tanzánie: k januáru 2024 disponovali 2 lietadlami Y-8.

Venezuela

Vzdušné sily Venezuely: k januáru 2024 disponovali 8 lietadlami Y-8.^[6]

Špecifikácie (Y-8A)

Technické údaje

• Posádka: 5 (dvaja piloti, palubný inžinier, rádiový operátor a navigátor)
• Kapacita:
  • 96 vojakov
  • 58 výsadkárov
  • 60 ťažko ranených, 20 ľahko zranených vojakov a 3 ošetrovateľov
  • dve nákladné autá značky Liberation
• Dĺžka: 34,02 m
• Rozpätie: 38 m
• Výška: 11,16 m
• Plocha krídel: 121,9 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 35 490 kg
• Užitočné zaťaženie: 20 000 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 61 000 kg
• Pohonná jednotka: 4× turbovrtuľový motor WJ-6 s výkonom 3170 kW

Výkony

• Maximálna rýchlosť: 660 km/h
• Cestovná rýchlosť: 530 km/h
• Dostup: max. 10 400 m
• Dolet: max. 5 615 km, 1 275 km pri maximálnom zaťažení^[7]

Pozri aj

• C-130 Hercules

Referencie

1. Shaanxi Y-8 Military Transport Aircraft [online]. airforce-technology.com, 2010-08-18, [cit. 2024-11-28]. Dostupné online.
2. PIKE, John. Military [online]. globalsecurity.org, [cit. 2024-11-28]. Dostupné online.
3. Y-8 Tactical Transport Aircraft | Air Power [online]. sinodefence.com, [cit. 2024-11-29]. Dostupné online. Archivované 2006-12-29 z originálu.
4. Chinese Military Aviation [online]. chinese-military-aviation.blogspot.com, [cit. 2024-12-07]. Dostupné online.
5. Shaanxi Y-8 [online]. military-today.com, [cit. 2024-12-07]. Dostupné online. Archivované 2018-11-18 z originálu.
6. flightglobal.com, [cit. 2024-11-30]. Dostupné online.
7. Antonov An-12 & Shaanxi Y-8 [online]. airliners.net, [cit. 2024-11-28]. Dostupné online.

Letecký portál